referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Edmund
Streda, 1. decembra 2021
Brezová pod Bradlom
Dátum pridania: 11.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: spartanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 686
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 16.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 27m 30s
Pomalé čítanie: 41m 15s
 
Historické korene

Prvá písomná zmienka dotýkajúca sa územia Brezovej pochádza z dotačnej listiny uhorského kráľa Bélu IV. z roku 1263. Začiatky trvalejšieho osídľovania sú v 15. a prvej polovici 16. storočia. V roku 1568 bola Brezová už riadnou poddanskou dedinou čachtického panstva na čele s richtárom. Prvá vlastná pečať sa zachovala z roku 1678 a ďalšia z roku 1709. V tomto roku bola Brezová povýšená na mestečko s jarmočným právom. Ťažké životné podmienky spojené s osídľovaním územia, nájazdy Turkov, protihabsburské povstania a obrana proti násilnej rekatolízácii formovali charakterové vlastnosti Brezovanov. Stali sa z nich rozhľadení, slobodnomyselní ľudia s hlbokým vzťahom ku kraju, obci a cirkvi. Takto pripravení dokázali odolať i maďarizačným snahám uhorského štátu a zachovať si svoju vieru a reč. Štúrovskej generácii sa stal tento kraj blízky a v rokoch 1848-49 sa stal východiskom národného pohybu. Boli tu vyhlásené "Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej", tu sa rozhoreli i prvé boje slovenských dobrovoľníkov medzi ktorými bolo i veľa Brezovanov. Aj rok 1918 a vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov našiel na Brezovej priaznivú odozvu. V novej republike Brezová zaznamenala nielen výrazný hospodársky rozvoj, ale zintenzívnil sa i kultúrny a spoločenský život. Vznikla meštianska škola - prvá na Slovensku, v roku 1925 bol postavený Národný dom Štefánikov a v roku 1928 bola postavená mohyla M. R. Štefánika na Bradle. V tom roku bol schválený názov Brezová pod Bradlom. V období II. svetovej vojny mnoho Brezovanov padlo v SNP ďalší ho podporovali nielen morálne, ale aj materiálne. Koniec 40.a začiatok 50. rokov bol pre Brezovú veľmi priaznivý. Vznikom kovospracujúceho podniku nastala zmena. Zo začiatku sa vyrábali kovové tkaniny, neskôr v 60. a 70. rokoch pribudla výroba pružín a strojov. Toto malo priaznivý vplyv na rozvoj mesta. Postavila sa nová škola, strojárske učilište, stavali sa byty, jasle, škôlky, zdravotné stredisko. Brezová pod Bradlom dostala v roku 1966 štatút mesta.

Povesti a mýty

Na Brezovú sa, bohužiaľ, neviaže žiadna povesť a ani mýtus, ale blízko Brezovej sa nachádza Čachtický hrad, ktorý má povesť „Krvavej Albžbety Báthoryovej", ktorá zabíjala mladé dievčatá (panny) a kúpala sa v ich krvi.

Kroje

Charakteristickými znakmi ľudového odevu celej oblasti je pomerná jednoduchosť v používanom materiáli, v jednotlivých súčastiach, celkovej farebnej škále odevu i jeho výzdobe. Tvarová, farebná i dekoratívna striedmosť tunajšieho odevu sa často dáva do súvislosti s protistantizmom, čo sa konečne prejavilo i v ľudovom odeve iných slovenských krajov. Základné súčasti mužského odevu boli košeľa (okolo hrdla bol stojatý golierik, košľa sa uväzovala dvoma alebo štyrmi šnúrkami - žinky) a plátené gate (boli vždy šité z konopného plátna). U žien rukávce, rubáš, doplnené systémom dvoch záster (fertochov) alebo sukňou (kasanicou). Obe zástery boli pôvodne tiež z domáceho plátna, v priebehu rozvoja textilného priemyslu sa však začínajú odlišovať tak materiálom, ako aj spôsobom šitia a farbou. Takmer jedinými farbami odevu boli prírodná farba domáceho plátna a súkna, farba biela, rôzne odtiene modrej a čierna, ojedinele zelená. Vo výšivke sa objavuje aj niekoľko odtieňov žltej až oranžovej farby. Obuv bola rovnaká ako u žien, tak aj u mužov, nosili krpce, pantofle a dva druhy čižiem: mäkké boty a tvrdšie klincované čižmy, na ktorých rôzne dobové vplyvy menili tvar a výšku opätkov, ako aj celkovú úpravu sáry.

Riekanky a piesne

Brezovské ľudové piesne sú charakteristické rezkosťou, elánom a predovšetkým vtipom. Riekanky : (ukážka)

Neseme vám vodu                              Morena, Morena, des klúče podela?
z talianského brodu                             V Senici, v Senici, na zlatej trenici.
šak je ona čistá, bystrá                       Kyselica, Kyselica kyselá,
od Pána Ježiša Krista.                          štyri roky visela
Vy si tú vodičku primite                        a na piaty odpadla,
a vašu Aničku umyte.                           bodaj by sa prepadla!

Remeslá a tradície

Chov dobytka bol v minulosti veľmi rozšírený, čo sa vzťahuje najmä na rožný statok, ovce, kravy, kone. Druhým najvýznamnejším zamestnaním obyvateľov bolo v minulosti garbiarstvo a škopiarstvo, taktiež vyrábali mydlo. Na tradície sa pomaly zabúda, ale Folklórny súbor BREZOVÁ sa snaží dodržiavať tradície, napr. : „Veľkú Noc", kedy prídu chlapi oblečení v krojoch na voze zo záprahom koní a zvonia u dievčat a oblievajú ich vodou a vytancujú ich.

Osobnosti v regióne

Ján Bzdúch , Dr. Ján Papánek, Štefan Osuský, Dušan Jurkovič, Samuel Jurkovič, Ján Hus, Jozef Miloslav Hurban , Ján Leška, Štefan Fajnor, Tomáš Tvarožek, Martin Šaška, Martin Lacko (Sváko Ragan).
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.