ERB OBCE
V strede červeného renesančného štítu sa nachádza zlatá breza vyrastajúca zo zlatého trojvršia. Historické znaky:
- Brezové listy položené na štít
- Palma, resp. breza vyrastajúca z trojvršia
- Košatý strom vyrastajúci z pažite
- Silueta mohyly na Bradle
Terajší znak bol schválený heraldickou komisiou. Znak č.1 sa používal v 17. st., č.2 v 18-19. st., č.3 koncom 19. a začiatkom 20. st., č.4 v rokoch 1928-1948
Typáriá:
- Nedatované pečatidlo. V renesančnom štíte malého trojvršia vyrastá breza, z bočných kopcov vyrastá po jednej vetvičke. Kruhopis: SIGIL ZNM POSSXONIS BRXOVA. Odtlačok na písomnosti zo 4. mája 1643. ŠOA Trnava uvádza J. Novák v S.121. Vyobrazenie nepublikované.
- Nedatované pečatidlo. Brezové listy položené na štít. Kruhopis: PECAT OBECNI DEDINI BREZOWA. Opis pečate v MOL Budapešť. Uvádza J. Novák v S.121. Odtlačok na listine z roku 1678. Vyobrazenie nepublikované.
- Pečatidlo datované rokom 1709. V strede pečatného poľa vyrastá z malého trojvršia strom (breza, resp. palma). Kruhopis: PECET POCTIVEHO MESECKA KREZOVEG 1709. Vyobrazenie prevzaté z publ. D. Lehotskej: Brezová pod Bradlom, Bratislava 1970, str.29
- Pečatidlo datované rokom 1837. V strede pecatneho pola vyrasta z pažite palma. Kruhopis: SIGILLUM COMUNITATIS OPPIDI BREZOVA 1837. Odtlačok na písomnosti z 20. augustra 1839 v archíve Múzea SNR Myjava.
- Pečiatka z konca 19.st. V strede pečatného poľa sa nachádza košatý strom, po stranách je po jednej ľalii. Kruhopis: BREZOVA NAGYKŐZSEG + NYITRA M. MIJAVA J. (ŠOA Nitra, zbierka pečiatok)
- Pečiatka zo začiatku 20. rokov 20. storočia. V strede košatý strom vyrastajúci z pažite (breza). Kruhopis: OBECNÁ RADA VEĽKEJ OBCE + BREZOVÁ + ŽUPA BRATISLAVA +. Odtlačok na písomnosti z roku 1927. (ZM Skalica)
- Pečiatka datovaná rokom 1928. V strede silueta mohyly na Bradle. Pod ňou 1928. OBEC. Kruhpopis: BREZOVÁ POD BRADLOM. OKRES MYJAVA. Odtlačok na písomnosti z roku 1939 (ZM Skalica)
- Pečiatka zo začiatku druhej polovice 40. rokov 20. stor. V strede silueta mohyly na Bradle. Kruhopis: MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR NA BREZOVEJ POD BRADLOM. Odtlačok na písomnosti z roku 1948. (ZM Skalica)
- Mesto Brezová pod Bradlom má aj vlastné noviny, ktoré vydáva každý mesiac. Ich názov je „Novinky spod Bradla".
Geografia
V najzápadnejšej oblasti Slovenska, lemovanej na východ severnými výbežkami Malých Karpát a na západe riekou Moravou, v malebnom pahorkovitom kraji, leží Brezová pod Bradlom (280 m n.m.) so svojim blízkym zázemím - Košariskami a kopanicami. Priamo nad mestečkom sa vypína k juhu Ostriež (317 m), avšak dominantu kraja tvorí na severe Bradlo (544 m), hoci je nižšie než susedná Vysoká (557 m) nad Košariskami.
Malé Karpaty, ktoré sa tiahnu na východ od Brezovej a tvoria (od Bukovej až po zníženinu medzi Prašníkom a Vrbovým) tzv. Brezovské pohorie, sú v tejto oblasti oveľa nižšie a užšie ako v južnej časti. Jednotlivé vrcholy dosahujú v tomto úseku Malých Karpát výšku 350 - 550 m, prekračujú ju práve blízko Brezovej Klenovou (585 m) a Vrátnom (576 m). Brezovským a ešte severnejším Čachtickým pohorím sa končia Malé Karpaty, o niečo vyššie nadväzuje na ne ďalšia časť karpatského oblúka, Biele Karpaty.
Z prírodných zvláštností tejto časti Malých Karpát vyniká na juh od Brezovej Dobrovodský kras a na severe vo väčšej vzdialenosti Čachtický kras.
Na juhozápad od Brezovského pohoria sa rozprestiera Záhorská nížina, na západe lemuje brezovskú oblasť Myjavská pahorkatina, ktorá sa vytvorila z neogénnych hornín. Najvyšší vrch pahorkatiny je Bradlo z vápnitého pieskovca, ílovitých bridlíc a siene, značne postihnuté eróziou, s krásnym rozhľadom po okolí a s impozantnou mohylou košariského rodáka M.R. Štefánika na vrchole.
Vodné toky
Najbližšie okolie Brezovej odvodňuje Brezovský potok, ktorého hlavný prameň vyteká pod Pokryvníkmi, priberá ďalšie štyri potoky (cez Brezovú ešte preteká Baranecký potok, na ktorom je postavená vodná nádrž Brezová), preteká Brezovou, Hradišťom a medzi Osuským a Jablonicou sa vlieva do rieky Myjava, ktorá sa nakoniec vleje do pohraničnej rieky Morava.´
Vodné plochy
Medzi stojaté povrchové vody v katastrálnom území Brezovej pod Bradlom sa radí vodná nádrž (ďalej len VN)Brezová pod Bradlom. Je vybudovaná v údolí potoka Bystrina, vo vzdialenosti cca 1 km od intravilánu mesta Brezová pod Bradlom a cca 600 m nad sútokom Baraneckého potoka a potoka Bystrina. VN bola vybudovaná ako viacúčelová nádrž, za účelom ochrany intravilánu obce Brezová pod Bradlom a za účelom akumulácie vody pre závlahy, pre pozemky PD Brezová pod Bradlom o celkovej výmere 263 ha. Nakoľko závlahová čerpacia stanica nebola doposiaľ postavená, hlavným účelom VN je akumulácia vody v mokrom období a jej vypustenie v suchom období. Hlavné objekty nádrže sú zemná hrádza, dnový výpust, bočný priepad, úprava toku pod VN. Vodná nádrž Brezová pod Bradlom bola uvedená do trvalej prevádzky v r. 1985. V roku 1997 - 1998 sa konala rekonštrukcia hrádze VN. Jej účelom je zachytenie prívalových vôd v nádrži, rekreačné účely a nadlepšenie prietokov na toku Bystrina. Minimálny prietok pod vodným dielom je stanovený nastavením zaručeného minimálneho odtoku Q355=3,5 l .s-1 pre vodné dielo Brezová pod Bradlom. Pre jej vyprázdňovanie platí, že pri klesaní hladiny v nádrži 50 cm za deň sa nádrž vyprázdni za 22 dní. Pri klesaní hladiny v nádrži 20 cm za deň, sa nádrž vyprázdni za 55 dní. Plocha povodia je 5,05 km2, dlhodobý ročný prietok je 0,030 m3.s-1.
Maximálna výška hrádze je 12,0 m, kóta koruny hrádze má 288,50 m.n.m (Bpv). Dĺžka hrádze v korune je164,40 m, šírka koruny hrádze je 4,0 m, je neprejazdná. Sklon vzdušného - zatrávneného svahu je 1:2 m od koruny po lavičku šírky 3,0 m na kóte 283,00 m n.m. od lavičky po terén údolia v sklone 1:2,5. Minimálna zásobná hladina vody musí dosahovať 279,00 m.n.m., maximálna zásobná hladina vody dosahuje 286,50 m n.m. Maximálna retenčná hladina je 287,00 m n.m. Kóta koruny bezpečnostného priepadu má 286,50 m n.m. Kóta osi dnových výpustí 2 x Ø 500 je 277,05 m n.m. Nulový bod vodočtu je vo výške 281,24 m n.m. Celkový objem nádrže je 338,557 tis.m3. Všetky geodetické údaje sú popisované vo výškovom systéme Balt po vyrovnaní. Cez zimné obdobie sa nádrž napĺňa, hlavné prítoky sú jarné vody počas topenia snehov, preto na začiatku vegetačného obdobia (marec, apríl) by mali byť nádrže plné. Počas plnenia sa vypúšťa iba zaručený minimálny prietok. Priestor stáleho objemu je po kótu 279,00 a udržuje sa trvale plný. Nepripúšťa sa využívanie vody z tohto priestoru k účelom ku ktorým slúži zásobný priestor. Výnimočné prípady, kedy je možné znížiť hladinu pod úroveň stáleho nadržania (v prípade potreby vypúšťania nádrže z dôvodu údržby, prečistenia objektu, treba dohodnúť termín vypustenia s vykonávateľom rybárskeho práva na VN). Každé zníženie hladiny pod úroveň hladiny stáleho nadržania, ktoré nie je v MP výslovne povolené, a ktoré je možné predvídať a ovplyvniť, musí byť vopred prejednané s príslušným vodohospodárskym orgánom. Tento priestor môže byť využívaný pre chov rýb. V prípade zníženia alebo povolenia odberu z priestoru stáleho objemu rozhoduje príslušný vodohospodársky orgán podľa zákona o vodách č.138/1973 Zb. §16-Opatrenia pri nedostatku vody. V zimnom období od 15.novembra - 15. februára, alebo pri mrazoch väčších ako -50C, ktoré trvajú dlhšie ako 5 dní, treba manipulovať s vodou ako v zimnom období . Hladinu vody vo VN pri - 5 oC sa udržuje min. 0,6 m pod bezpečnostným priepadom , t.j. na kóte 285,90 m n.m.. Pri nižších mrazoch ako je -5 oC trvajúcich viac ako 5 dní, hladinu vody postupne znižujú až na 1, 0 m pod bezpečnostný priepad , t.j. až na kótu 285,50 m n.m.. Pri zamrznutí hladiny vody obsluha urobí v ľade ryhy pozdĺž objektu a dlažieb tak, aby zdvihnutím vody v nádrži neboli poškodené. Pri úplnom zamrznutí povrchu nádrže vzduch pre ryby zabezpečuje držiteľ rybárskeho práva. Po zimnom období sa hladina vody zvýši postupne na kótu 286,50 m n.m.. Zvyšovanie pri priemerných prítokoch sa vykonáva rýchlosťou max. 20,0 cm za deň. Pri jarnom topení snehov, pri postupnom zvyšovaní hladiny sa ľad rozláme a roztopí sám. Vodné dielo Brezová pod Bradlom je v zmysle vyhlášky MLVH SSR č. 169/1975 Zb. a kategorizácie vodohospodárskych diel na území Slovenskej republiky z 14. apríla 1983 č. 2816/638/83-330 zaradené do III. kategórie vodohospodárskych diel. Dohľad na V.D. vykonáva správca. Na sledovanie vodných stavov je na veži odberného objektu (Obr.13) umiestnený vodočet s vodočtu 281,24 m n.m.. Stav hladiny v nádrži treba pravidelne denne sledovať a evidovať. Na toku pod vodným dielom je osadená vodočetná lata s vodočtu 274,89 m n.m. na výškový systém Bpv.
Minerálne vody
Na území katastra obce Brezovej pod Bradlom vyteká jeden prírodný prameň, studnička v Baranci. Baranec je kopec, ktorý sa týči nad Brezovou z jednej strany. Spod neho vyteká prírodná voda. Táto minerálna voda má celkovú tvrdosť 4,15 mmol/l. Karbonátová tvrdosť je 196,28 mg Ca/ , čo je 19,6˚ nem. Všeobecná klasifikácia je : pod 4˚ veľmi mäkká voda, veľmi tvrdá voda je až nad 25˚ . Hodnotou 19,6˚ sa voda z Baranca radí medzi tvrdé vody. Prekračuje dokonca aj optimum 6˚-12˚. Táto voda nie je označená za nepitnú, aj keď niektoré kritéria pitnej vody nespĺňa zodpovedne. Je bezfarebná, číra a chuťovo nezávadná. Má priemernú teplotu 8 - 12˚ C. Je zdravotne nezávadná, neobsahuje žiadne mikróby , choroboplodné zárodky. Neobsahuje žiadne dusíkaté organické látky, ktoré by slúžili ako potrava mikroorganizmom. Nespĺňa optimálnu tvrdosť. Túto hranicu prekračuje až o 7,6˚ . Neobsahuje predpísané množstvo kyslíka, hodnota nerastných solí však predpísanú hranicu neprekračuje. Ani rádioaktivita neprekračuje stanovený limit. Táto voda je pre svoju tvrdosť vhodná ako úžitková až po prevarení. Ale niektorým obyvateľom to neprekáža a táto studnička je zdrojom ich pitnej vody, či občas aj úžitkovej. Chemická zloženie vody je :
Cl - : 17,73 mg / l
Fe : 0,00 mg / l
SiO2 : 0,62 mg / l
NH3 : 0,00 mg / l
p hodnota : 0,00
m hodnota : 0,00
KMnO4 : 3,16 mg / l - chemická spotreba kyslíka CHSK
pH : 7,25
Termálne pramene
Termálne pramene sa nenachádzajú v Brezovej pod Bradlom.
Bahenné kúpele
Bahenné kúpele sa nenachádzajú v Brezovej pod Bradlom.
Geologicky vývoj
Brezová pod Bradlom leží na rozhraní dvoch odlišných celkov: Myjavskej pahorkatiny a Malých Karpát. Po hlavnom kriedovom vrásnení, ku ktorému došlo na území Slovenska v,zniklo vo Vnútorných Karpatoch, a teda aj v Myjavskej Pahorkatine senónske more. Usadzovali sa tu najmä zlepence, pieskovce, organogénne vápence a bridlice. Koncom vrchnej kriedy more z vnútorných Západných Karpát ustúpilo a táto oblasť zostala súšou so silnou denudáciou až do eocénu. Neskôr sa tu začali tvoriť erózno-denudačné brázdy flyšového a bradlového pásma. Tu sa prejavovala aj najnebezpečnejšia - urýchlená erózia erózno-denudačných brázd vonkajšieho pásma na flyši ílovcovitého vývoja. Dnes sú v celej oblasti Myjavskej pahorkatiny časté záplavy, zosuvy pôd...Najmä na aluviálnej nive v okolí Myjavy sa nachádzajú černozeme(vylúhované a degradované). Západná časť Myjavskej pahorkatiny sa viaže na pôdy so strednou úrodnosťou (hnedozeme). Tektonický nepokoj počas sedimentácie Karpát sa aj na území Malých Karpát prejavil vznikom podmorských sopiek, z ktorých boli vyvrhované diabasové lávy a tufy, neskoršie premenené na amfibolity. V období devónu sa táto oblasť opäť stáva súčasťou geosynklinály, ktorá predstavuje počiatočné štádium varískeho cyklu.
V tomto období vznikla aj harmónska séria v Malých Karpatoch, ktorá má flyšoidný vývoj. Táto séria predstavuje komplex tmavých ílovito-piesčitých bridlíc, v ktorých sa striedajú tenké ílovité a piesčité polohy. Občas sa ukladali aj bituminózne bridlice. V súvrství bridlíc miestami vznikli šošovky vápencov, zrejme organogénneho pôvodu, pretože obsahujú články krinoidov a prierezy organizmov podobné pteropódam. Sú tu zastúpené sopečné horniny, a to diabasové tufy, diabasy a gabrodiority. Malé Karpaty sa od iných jadrových pohorí čiastočne líšia svojím vývojom, najmä v období prvohôr, príp. mladších prahôr: chýbajú tu gtanitoidné a zmiešané migmatitické horniny, ktoré gznikali za najstaršieho vrásnenia a metamorfózy (ortoruly a migmaty). Metamorfované horniny Malých Karpát v predmetamorfnom štádiu majú jednotný vývoj a usadzovali sa bez zreteľného prerušenia sedimentácie. Existencia starších vrásnení (napr. varínskeho) nie je jednoznačne preukázaná. Preto je pravdepodobné, že v období starších prvohôr a azda aj mladších prahôr sa tu v geosynklinále usadzovali hrubé súvrstvia striedavo viac alebo menej ílovitých a piesčitých sedimentov. Počas sedimentácie a prehlbovania geosynklinály dochádzalo k podmorským výlevom bázických (zásaditých) láv. S vulkanickou činnosťou súvisí asi aj vznik sírnikov, najmä pyritu a vzácnejšieho chalkopyritu a sfaleritu, ktoré sa na niektorých miestach vyskytujú v týchto bázických premenených sopečných horninách, ako aj v ich okolí. Pod vplyvom tektonických pohybov a sopečnej činnosti vznikali miestami na morskom dne úseky s nedostatkom kyslíka. V nich sa ukladali saprousadeniny („hnilokaly"), bohaté na bitumunózne (organické) látky. Pri metamorfóze z nich vznikli grafitické horniny. Koncom staropaleozoického sedimentačného obdobia nastáva rozvoj morských organizmov s vápnitými schránkami, z ktorých vznikali vápence.