Najväčšia pohroma postihla opustený Trenčiansky hrad 11. júna 1790, keď padol za obeť požiaru, ktorý sa rozšíril vetrom z mesta. V dôsledku politických zmien prestal mať hrad svoj pôvodný strategický význam a aj jeho majiteľ Ján Ilešházi prestal mať záujem o jeho ďalšiu údržbu. Finančné prostriedky investoval do budovania kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. Podobne si počínal aj jeho nástupca, syn Štefan Ilešházi, ktorý sa však podnikaním zadĺžil. Keďže so svojou manželkou Teréziou, rod. Barkóciovou, nemal potomka, vzal sa roku 1835 pred svojou smrťou trenčianskeho a liptovskeho županstva. Panstvo Trenčín spolu s panstvami Bánovce a Brumov odpredal viedenskému bankárovi a obchodníkovi gréckeho pôvodu, barónovi Jurajovi Sinaovi. Za jeho pôsobenia sa uskutočnilo zastrešenie Matúšovej a Matejovej veže. Investície do rozpadávajúcich hradných múrov pokladali on aj jeho syn Šimon za zbytočné a navyše ani nemali na to finančné prostriedky. Šimon Sina investoval najmä do výstavby Trenčianskych Teplíc, poskytol finančné prostriedky na stavbu aténskej univerzity a gréckeho pravoslávneho kostola vo Viedni. Zakúpil tiež panstvo Velehrad na Morave a Poděbrady v Čechách. Trenčiansky hradný areál prestal byť zaujímavým aj pre Simonovu dcéru Iphigéniu, vydatú za francúzskeho markíza de Castries a po ovdovení za grófa d´Harcourt. Nakoniec ho darovala roku 1905 mestu Trenčín. V roku 1953 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1955 až do súčasnosti prebieha na hrade dlhodobá rekonštrukcia. V súčasnosti sú na hrade zrekonštruované 3 paláce niekoľko bášt, hradný areál a časť opevnenia. V palácoch sú inštalované expozície, ktoré sú prístupné návštevníkom počas celého roka.