Trenčiansky hrad sa rozprestiera na vápencovom brale. Hradná skala, vyčnievajúca vysoko nad údolím Váhu, mala od najstarších čias významné strategické postavenie. Takmer zo všetkých svetových strán, okrem juhu a juhovýchodu, bola chránená strmými svahmi. Vhodný prístup bol jedine od nezalesnenej Breziny, preto bola táto lokalita zo strategického hľadiska veľmi výhodná na osídlenie. Zatiaľ najstaršie zistené osídlenie možno zaradiť do začiatku 2. tisícročia pred Kristom, do doby bronzovej, keď tu sídlil ľud maďarskej kultúry. Je to kultúra mladšieho úseku staršej doby bronzovej a začiatku strednej doby bronzovej. V čase markomanských vojen (za panovania dvoch cisárov – Marka Aurélia a jeho syna Commoda) Rimania, posmelení víťazstvom nad barbarmi, prezimovali na prelome rokov 179 – 180 po Kristovi vo vojenskom tábore hlboko na území nepriateľa v osade Laugarício, ktorá sa na mape alexandrijského učenca Klaudia Ptolemaia uvádza pod menom Leukaristos. Svoje víťazstvo nad barbarmi – germánskymi Kvádmi zvečnili nápisom na hradnej skale, ktorý bol vytesaný do vopred upravenej obdĺžnikovej plochy. Text rímskeho nápisu na trenčianskej hradnej skale je rekonštruovaný v tejto podobe:
VICTORIAE
AVGVSTORV(m)
EXERCITVS QVI LAV
GARICIONE SEDIT MIL(ites)
....L(egionis) II DCCCLV
(Marcus Valerius) MAXIMIANVS LEG(atus)
LEG(ions) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

V preklade to znamená: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. pomocnej légie.


Kamenný hrad sa prvý raz spomína v 11.storočí, kedy bola postavená murovaná veža a hrad sa stal komitátnym hradom uhorského kráľovstva. Niekedy v tej dobe bola na skalnatom povrchu postavená aj svätyňa už kresťanského typu – rotunda. Pôdorys stavby je kruhový, odtiaľ pochádza názov rotunda. Patrí k typu predrománskych a románskych kostolov vyskytujúcich sa na našom území najčastejšie v oblastiach, ktoré boli súčasťou Veľkomoravskej ríše. Niekedy v priebehu 14. storočia bol postavený palác, napojený na rotundu a vstup na emporu bol pravdepodobne priamo z paláca. Rotunda zanikla až začiatkom 15. storočia, bola rozobraná a použitá ako stavebný materiál pri výstavbe nového paláca a pravdepodobne aj novej kaplnky.

Na najvyššom mieste hradu stojí dodnes najstaršia svetská stavba hradu – veža. Z vonkajšej strany bola obmurovaná a nadstavená, z vnútornej strany zväčša prekrytá murivom mladších klenieb.