Pád prvej Slovenskej republiky

Pronemecký režim na čele s Jozefom Tisom v Bratislave po prážke SNP aj naďalej zostával pri moci. Sám Tiso poslal Hitlerovi telegram, v ktorom vzdával vďaku za pomoc pri potlačení povstania a o niekoľko dní v Banskej Bystrici vyznamenával nemeckých vojakov, ktorí sa pri bojoch vyznamenali. Nemecké jednotky v spolupráci s Hlinkovou gardou a niektorými špeciálnymi protipartizánskymi skupinami operovali na Slovensku a zvádzali boje s partizánmi. Nastalo obdobie likvidácie účastníkov SNP, deportácie stoviek zajatcov do koncentračných táborov, verejných popráv a masových vrážd civilného obyvateľstva. Protipartizánske jednotky tiež systematicky likvidovali všetky objekty (napríklad horské chaty), ktoré v horách mohli slúžiť partizánom. Po zatlačení povstania slovenská vláda obmenila mnohé posty. Ministrom obrany sa stal Štefan Haššík, jednotky Hlinkových gárd začali plniť úlohy četníkov a polície. Podobne namiesto armády, ktorá sa skompromitovala povstaním začala vznikať Domobrana. Do nej boli začlenené aj Rýchla divízia a Technická divízia, ktoré sa nenachádzali na území Slovenska. Celkovo mala 41 533 mužov, ale ich bojaschopnosť bola na nízkej úrovni a tak sa prakticky neúčastnili bojov.

Oslobodenie Slovenska

V tej dobe už Červená armáda - konkrétne 2. Ukrajinský (pod velením Radiona Malinovského) a 4. Ukrajinský front (pod velením Andreja Jeremenka), 1. česko-slovenský armádny zbor a rumunská 1. a 4. armáda už bojovali na území Slovenska. Proti nim stáli menej početné nemecké jednotky - 1. tanková (pod velením generála Gottharda Heinriciho) a 8. armáda (pod velením generála Otta Wtihlera) a kráľovská maďarská 1. armáda. Tie tiesnené nepriateľom pozvoľna ustupovali hornatým terénom severného a východného Slovenska. Na prelome rokov 1944 a 1945 sa rozpútali tvrdé boje na juhovýchodnom Slovensku po ktorých boli oslobodené19. januára 1945 Košice.

Pri prekročení Ipľa a Hronu sovietske vojská na krátky čas oslobodili niektoré mestá na juhu Slovenska. Pri Šahách, Leviciach a Štúrove nemecká 8. armáda v januári 1945 podnikla protiútok v ktorom spôsobila sovietským jednotkám v tomto priestore veľké ťažkosti i straty a vytlačila ich z oslobodeného územia. Tieto boje boli súčasťou nemeckého pokusu na prelomenie obkľúčenia Budapešti. Sovietske jednotky na tomtu úseku opäť zaútočili až v marci 1945. Pri Leviciach prerazili nemeckú obranu a úspešne postúpili pozdĺž Dunaja. Bratislava bola sovietskymi vojskami oslobodená 4. apríla 1945. Začiatkom roka sa česko-slovenské a sovietske jednotky prebojovali až k Liptovskému Mikulášu, kde ich dobre pripravená nemecká obrana zdržiavala celé 2 mesiace. Boje o Liptovský Mikuláš skončili 4. apríla 1945. Potom už sovietske, česko-slovenské a rumunské vojská nenarazili na slovenskom území na žiadny výraznejší odpor a postupovali cez Moravu až do Čiech. Ministerstvo obrany nenariadilo Domobrane a Hlinkovej garde zotrvanie v obrane. Väčšina vojakov týchto jendotiek sa rozpŕchla domov alebo odišla s ustupujúcimi Nemeckými vojskami na Moravu a do Čiech. Ušli aj štátni pohlavári, ktorí sa snažili zachrániť na západe. Jozef Tiso bol zatknutý v kapucínskom kláštore v Rakúskom Altöttingene Američanmi takmer mesiac po vojne. Slovensko bolo v tej dobe oslobodené. Opäť sa nastolila Česko-Slovenská vláda. Vďaka SNP prešlo Slovensko do povojnovej Európy ako plnohodnotná súčasť svetovej protihitlerovskej koalície, zatienilo tak svoje hriechy, ktoré spáchalo keď sa zúčastnilo na bojoch proti ZSSR.

Vojnové zločiny

Nacistické zločiny

Tokajíku z 19. novembra 1944, kde všetkých 32 mužov z dediny postrieľali, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.

Kalište fašisti prepadli 18. marca 1945, na okraji obce zastrelili mladé dievča, v dedine a jej okolí zastrelili alebo zaživa upálili 130 civilistov, chorých a ranených partizánov. Jedného muža dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle. Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6.

Vo Vinnom 30. októbra čiastočne alebo úplne vypálili 405 domov.

Pri obci Nemecká bolo od 4. do 11. januára 1945 vo vápenke zavraždených 900 osôb. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14.

V Kremničke bolo pri viacerých masových popravách nemeckými vojskami ako aj slovenskými POHG od 5. novembra 1944 do 5. januára 1945 zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí).

V Kremnici sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli.

V Dolnom Turčeku bolo popravených 182 osôb, mnohí iní boli povraždení v Zvolene.

V Martine nacisti povraždili 70 obyvateľov.

Obec Skýcov sa nacisti viackrát neúspešne pokúšali obsadiť, podarilo sa im to až 15. marca 1945, keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde. Následne nacistické jednotky vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora.

Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou Edelweiss 24. januára 1945 aj osada Ostrý Grúň. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti.

21. januára 1945 táto jednotka spolu s oddielmi Waffen-SS a Heimatschutzu prepadla neďaleký Kľak, postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov.

Iným príkladom je osud obyvateľov podhorskej dediny Selec. Odtiaľ 3. decembra 1944 deportovali 56 obyvateľov ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi, po tom čo nemecké jednotky neboli schopné lapiť partizánov v Považskom Inovci. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do koncentračného tábora Sachsenhausen. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45 z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania.

Ďalšie zločiny spáchali v Hrubove, Ráztockej doline, Novej Bani, Slovenskej Ľupči, Bánovciach nad Bebravou, Handlovej, Prievidzi, Trenčíne, Žiline, Ružomberku, Dubnici nad Váhom a inde.

Zločiny spáchané povstaleckou armádou a partizánmi

Zločiny však boli páchané aj partizánmi či niektorými povstaleckými jednotkami. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a fašistických predstaviteľov prvej Slovenskej republiky. Tieto sa udiali napríklad v Ružomberku, Nemeckej Ľupči, Banskej Štiavnici, Hornej Štubni, Hornej Tureckej a Sklennom. Celkovo si vyžiadali asi 2400 ľudských životov. Tieto akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od od akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia.

11. novembra partizáni pri Humennom postrieľali 150 maďarských vojnových zajatcov. Pre mnohých iných jednotlivcov či skupiny bolo povstanie príležitosťou na vyrovnávanie účtov alebo kriminálnu činnosť. V ojedinelých prípadoch sa k partizánom pridávali jednotlivci aj z čisto alibistických dôvodov, napríklad pre to, že dúfali, že im budú po vojne odpustené ich trestné činy.

Zneužitie povstania

Po prevzatí moci komunistami začali predstavitelia komunistickej strany systematicky falšovať fakty o povstaní. Neúmerne vyzdvihovali najmä prínos komunistických predstaviteľov odboja, ktorých prezentovali ako hlavných organizátorov a hybnú silu celého povstania. Všeobecne bagatelizovali občiansky odboj a partizánov ako celok priraďovali ku komunistickej strane. Ďalej tiež neúmerne vyzdvihovali rolu partizánov v povstaní, príslušníkov a najmä velenie 1. československej armády na Slovensku označovali za buržoáznych stúpencov exilovej vlády v Londýne, a ich činnosti systematicky prikladali vedľajší význam. I preto je dodnes SNP mnohými považované za komunistické povstanie.

Mapa pamätníkov SNP a obrázky z múzea SNP v Banskej Bystrici

Pamätníky, ktorých úlohou je pripomínať obdobie druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania, sa nachádzajú takmer po celom území Slovenska, no ich najväčšia koncentrácia je práve na miestach niekdajších bojov, či na pietnych miestach popráv a masových hrobov. Celkovo sa už roku 1964 na Slovensku nachádzalo asi 170 monumentálnych diel s tematikou SNP, ich presný počet v súčasnosti nie je známy. Spomedzi cintorínov, viažucich sa na toto obdobie, možno spomenúť pamätník pri Kremničke od Dušana Jurkoviča, ktorý pri jeho tvorbe nadviazal na svoju medzivojnovú činnosť pri tvorbe karpatských náhrobníkov z konca 1. svetovej vojny. Spomedzi ďalších známych pamätníkov figuruje napríklad monument a amfiteáter na Jankovom vŕšku nad Uhrovcom od A. Slatinského, ktorý upúta i svojou rozlohou.

Pomerne známy pamätník sa nachádza tiež na vrchu Zvonica pod Strečnom má pripomínať obete francúzskych partizánov. Významným spomienkovým miestom Slovenského národného povstania je Múzeum SNP v Banskej Bystrici, kde sa každoročne konajú koncom augusta aj oficiálne oslavy.