Pravek

V praveku sa naši dávni predkovia začali odievať. Stalo sa tak hlavne kvôli klimatickým zmenám, ale dôvodov bolo viac. Prvé ešte primitívne odevy boli zhotovené z kožušín ulovených zvierat alebo zdochlín. Boli to síce jednoduché odevy, ale už v tej dobe sa začali objavovať ihly z kostí a akési „nite“. Nite boli vyrobené z vlákien stromov alebo pevných stebiel rastlín. Tie sa obmotali okolo tenšej kosti a mali ste akúsi ihlu. S týmto nástrojom si ženy i chlapi zošívali kožušiny aby na nich ako tak držali. Toto oblečenie sa veľmi neodlišovalo. Ženy nosili veľké kožušiny, ktoré im zakrývali hrudník, brucho a časť nôh, a muži nosili buď bedrovú zásterku alebo tiež veľké kožušiny na celé telo.

Starovek

Po istom čase kožušinové odevy vystriedali odevy z ľanu a iných látok. Začali ich používať Sumeri. Veľmi zaužívaným kusom oblečenia bola sukňa. Sukňu v tej dobe nosili tak ženy ako aj muži. Muži, najčastejšie panovníci, si ku klasickému odevu pridávali aj plášte. V tomto období začalo aj líčenie a nosenie parochní. Tie nosili Egypťania. Egypťanky sa začali líčiť a aj napriek tomu, že ich farbivá boli veľmi nezdravé, sa líčenie rozšírilo do celej Afriky. Egypťania začali tiež s používaním ďalšieho typu odevu. Tento typ nazývame košeľovým. Takýto odev bol stiesnený a priliehavý, ale na druhej strane pohodlnejší. A posledným dôkazom, že Egypťania boli tvorivý národ, boli šperky. Ženy aj muži začali nosiť náušnice a navykli si aj na náhrdelníky a náramky.

Druhým, tiež veľmi tvorivým národom boli Gréci. Tí svojmu odevu kládli taktiež veľa pozornosti. Nosili plášte a rúcho tzv. chitón. Obuv tvorili akési dreváky alebo u Egypťanov sandále s dohora zakriveným špicom. Ku týmto národom určite patria aj Rimania. Slobodní Rimania mali právo nosiť vrchný odev tógu. Ženy sa vynašli v zhotovovaní účesov. Aj tu boli veľmi obľúbené parochne.

Stredovek

Od staroveku sa odev veľmi nezmenil. Stále bol osvedčený a zaužívaný košeľový odev. Jedinou zmenou u žien bola sukňa dlhá až po zem. U mužov to boli suknice po kolená a pančuchy. Zmena nastala v gotickej dobe, keď ženy k dlhej sukni pridali vlečku a čepce, goliere a topánky sa predĺžili do špicu.

Muži sa zmeny dočkali až v 14. storočí. V tomto období sa začali skracovať a zužovať kabáty a zároveň bolo nutné začať používať gombíky. Bohatší muži si mohli dovoliť aj nohavice.

Obdobie renesancie a baroku

Toto obdobie sa vyznačovalo bohatým zdobením odevov. Odevy tohto obdobia boli omnoho prirodzenejšie a pohodlnejšie ako predošlé. Najvýraznejšie boli bohato zdobené košele z rôznofarebných materiálov s čipkami.

Barokové obdobie bolo veľmi pompézne. Ženy museli nosiť nepohodlné korzety, široké a vystužené sukne a nemotorné topánky s vysokými podpätkami.

18.-19. storočie

V roku 1789 sa stal prelom v pánskej móde. Občania Francúzska odmietli vyčačkané a prezdobené róby a navrhli si vlastný odev podľa svojho gusta. Začali nosiť frak z čiernej látky, bielu kravatu, dlhé nohavice, cylinder, bielu vestu a čižmy. Tento odev sa začal bežne používať. To neznamenalo len novú módu, ale aj počiatok odevného priemyslu a obchodov s odevmi. Mužská móda sa ustálila a začalo sa zavádzať číslovanie odevu. Od tohto obdobia sa pánska móda mení len pomaly a nepatrne.

20. storočie

V 20. storočí sa všetky typy odevu veľmi zjednodušili. Hlavne tie ženské sú oveľa pohodlnejšie a aj krajšie. Základnou kombináciou ženského oblečenia je blúzka a sukňa a to rôznych farieb, vzorov a druhov. Mužským univerzálnym oblečením sa stáva sako a oblek. Návrhári začínajú vytvárať rôzne typy športového oblečenia a nové módne trendy, čo je znateľne vidieť na častých zmenách týchto trendov. Prevrat nastal najmä v 60. rokoch keď sa na scéne prvý krát ocitli minisukne a minišaty. Časti tejto módy sa držia aj v tomto čase. A netreba zabudnúť aj na klasické dedinské kroje, ktoré sa ešte aj v 20. storočí nosievali na dedinách a v malých obciach.