Dobytie Bastily


Účasť Francúzska vo vojne za americkú nezávislosť zhoršila dlhotrvajúce finančné ťažkosti monarchie. Namiesto nanajvýš potrebnej reformy daňovej sústavy vláda Ľudovíta XVI. prijala iba nedostatočné opatrenia, čím dala kritikom príležitosť na to, aby zvalili zodpovednosť za krízu na korunu a privilegované stavy.
Duchovenstvo, šľachta a niektoré mestá boli v tom čase totiž vyňaté z väčšiny priamych daní, ktoré ležali na pleciach remeselníkov a roľníkov, najchudobnejších, ale hlavne najpočetnejších vŕstiev. Nepriame dane boli veľkou záťažou pre platiteľov, ale štátu nezabezpečovali dostatok príjmov v dôsledku spôsobu ich vyberania.
Okrem štátnych daní boli roľníci povinní odvádzať dávky svojim pánom na základe feudálnych práv, a to v naturáliách, prácou alebo v peniazoch. Tieto práva mali svoj počiatok v dávnej minulosti a inflácia spôsobila, že ročný výťažok z nich bol čoraz nižší, čím vlastne stratili svoju opodstatnenosť. Úsilie šľachty zvýšiť svoje príjmy obnovením práv, ktoré upadli do zabudnutia, pôsobilo z uvedeného dôvodu nanajvýš nepriaznivým dojmom.
Na rozdiel od pomerov v Anglicku francúzska vysoká šľachta tvorila uzavretú kastu, ktorá bránila drobnej šľachte a bohatej Buržoázii v akomkoľvek spoločenskom vzostupe.
Ťažkosti francúzskej spoločnosti nevznikli r. 1789, ale dve okolnosti spôsobili, že tento dátum má osobitné miesto v dejinách. Zatiaľ čo bohatstvo krajiny sa zväčšovalo v priebehu celého storočia, veľmi zlé úrody v rokoch 1787 a 1788 vyvolali vážne ťažkosti v zásobovaní, znásobené zlou organizáciou dopravy. Cena obilia prudko stúpla a mestská chudoba mala sotva na chlieb.
K hospodárskej kríze sa pridružila aj politická. Ľudovít XVI., ktorý mal nerozhodnú povahu, nevedel, ako čeliť všetkým nahromadeným problémom. Spoliehal sa na viacerých ministrov financií, ale ani jeden z nich nedokázal vyriešiť tieto ťažkosti. Keď prejavili úmysel rozšíriť počet poplatníkov a orientovať sa na daňovú rovnosť, narazili na skutočnú vzburu privilegovaných vrstiev. Kvôli upokojeniu vášní, zavolal kráľ do Versailles generálne stavy, ktoré tvorili zástupcovia troch skupín obyvateľstva – duchovenstva, šľachty a tretieho stavu /buržoázie a roľníkov/.Generálne stavy sa nezišli od r. 1614: už ich samotné zvolanie bolo v istom zmysle revolúciou.
Každé mesto i každá obec vo Francúzsku sa pripravovali na voľbu delegátov a veľa sa diskutovalo o ťažkostiach, ktoré sužujú spoločnosť.