Johanka Z Arcu

30. mája vystúpila na hranicu na námestí Vieux Marché V Rounene mladá pastierka, ktorá bolo bojovníčkou: Jeanne d´Arc - alebo Darc – mala sedemnásť rokov.

Najväčší podiel na jej odsúdení a poprave mali Angličania, ktorí ju nenávideli. Keď ich v máji roku 1429 prinútila opustiť obsadený Orleáns, prerušila sa ich nepretržitá reťaz víťazstiev nad poslednými obrancami francúzskeho kráľa Karola Vll. – Angličanom pripisovali tento zvrat zlovestného vplyvu a vyhlasovali, že Johanka nie je posol boží, ako ona sama tvrdí, bosorka.


Zázraky Panny Orleánskej


Naozaj vyzerala podozrivo – cválajúc na koni, oblečená v mužskom odeve a riadiac sa hlasmi – ako sama tvrdila – svojich svätcov a svätíc.
Johanka bola mladá dedinčanka bez vzdelania (nevedela čítať), pásavala otcovo stádo na lúkach okolo lotrinskej dedinky Domrémy až do svojich štrnástich rokov, keď pocítila, že je povolaná oslobodiť Francúzsko spod anglickej nadvlády. Odišla do susedného mestečka Vaucouleurs a presvedčila miestneho veliteľa, pána de Baudricourt, aby ju zaviedol ku kráľovi. Takto sa v roku 1429 ocitla v Chinone, spoznala kráľa preoblečeného za dvorana. A ten jej po nekonečných prieťahoch nakoniec zveril armádu, aby oslobodila Orleáns obsadení vtedy Angličanmy. Úspech výpravy prekonal aj najsmelšie nádeje: v apríli prenikla Panna (ako ju vtedy volali) do obsadeného mesta; 8.mája dala rozkaz
zaútočiť na opevnenia, ktorými Angličania obohnali mesto a donútila ich opustiť sídlo. Pomazanie kráľa a zajatie Johanky


Po oslobodení Orleánsu nasledovalo pomazanie kráľa Karola Vll. 17.júla odprevadili kráľa do Remeša, odrážajúc po ceste útoky Angličanov. V katedrále dostal kráľ sväté pomazanie; tento obrad mu v daných zložitých okolnostiach potrebnú – dovtedy chýbajúcu –dôstojnosť. Johanka sa však namiesto ocenenia stal terčom žiarlivosti a ohováranie zo strany dvoranov obklopujúcich kráľa. V septembri sa pokúsila oslobodiť Paríž, ale pre nedostatok podpory nemala úspech. V máji roku 1430 bola v Campiégnes so smiešne malou hŕstkou mužov; tam ju zajal istý burgundský šľachtic a o niekoľko mesiacov ju predal za desaťtisíc zlatých Angličanom. Tí ju uväznili v Rouene, s cieľom dosiahnuť jej odsúdenie a popravu; bola usvedčená z klamstva, jej povesť sa zrútila a spolu z ňou aj prestíž Karola Vll. Záležitosti sa ujala cirkev predstavovaná Pierrom Cauchonom, arcibiskup s Baeuvais.