Johanka mala právo ba legálny proces; roku 1456 bude veľmi zložité nájsť dôvody na zrušenie rozsudku. Angličania dali jasne najavo, že si želajú smrť dievčiny – Cauchon bol proti nej predpojatý, a to svojim presvedčením, ale aj osobným zaujatím. Ale nekonal v rozpore so svojim svedomím a na prvý raz trest smrti nevyslovil.


Proces


Vlastný proces trval štyri mesiace, od januára do mája 1431. Počas tohto obdobia sudcovia vyvíjali na Johanku nepretržitý psychologický nátlak, vyhrážali sa jej mučením, ukazovali jej mučiarenské nástroje. Johanka bola navyknutá často sa modliť a veľmi trpela tým, že nemala prístup na omše a k cirkevným sviatostiam. Tribunál sa rozhodol obrátiť proti nej práve to, čo bolo na nej najdojímavejšie. Jej prostotu, spôsob akým vyjadrovala mimoriadne silnú vieru, ktorú však nepodopierali nijaké vedomosti. Jej náboženské vzdelanie bolo ohraničené tým, čo ju naučil miestny farár: niekoľkými modlitbami. Johanka bola živou výzvou stojacou pred suchopárnymi učencami, ktorí ju súdili a ktorým sa mohol len protiviť takýto typ hlbokej viery, založenej na priamom, osobnom a opakovanom kontakte s Bohom, a to práve v období, keď sa cirkev usilovala ovládnuť svojich veriacich, požadujúc od nich bezvýhradné podrobenie sa dogme, ktorú prekladali duchovní.


Posledné pokušenie


Pre dievčinu bolo vskutku nemožné vydržať takýto nátlak. Sudcovia viedli vypočúvanie tak, aby všetky jej výroky obrátili proti nej a aby dosiahli jej odsúdenie. Vyčerpaná Johanka, spoliehajúc sa na dobrú vôľu sudcov, prijala vo chvíli neistoty a slabosti 24. mája rozsudok, ktorý ju zasiahol ako úder: bola vyhlásená za kacírku, rozkolníčku, mala zaplatiť veľkú pokutu a bola odsúdená na doživotné väzenie. Okamžite sa spamätala. Tri dni po tomto rozsudku, ktorý vyhlásili verejne na symbolickom popravisku na cintoríne Saint Ouen, si znova obliekla svoj mužský odev na znak toho, že sa odmieta podrobiť. Tri dni nato vystúpila na hranicu. Kat dostal rozkaz aby všetko spálili. Podľa legendy sa spálilo všetko okrem jej srdca. Johanka z historického pohľadu


Upálená roku 1431, rehabilitovaná roku1450,kanonizovaná roku 1920, prijímanápravicou ako patriotka a ľavicou ako revolucionárka, stáva sa Johanka rozlične interpretovaným symbolom
Záhada božského vniknutia. Nedá sa zistiť, či Johanku naozaj viedli nebeské hlasy. Musíme však konštatovať, že nik z jej duševne zdravých súčasníkov nespochybňoval reálnosť týchto hlasov: otázkou ostáva, či inšpirácia pochádzala od Boha, alebo či dievčinu ovládalo zlo ako to vraveli Angličania
Naivná, alebo dômyselná taktika.