Johanka z Arcu

Johanka Z Arcu

30. mája vystúpila na hranicu na námestí Vieux Marché V Rounene mladá pastierka, ktorá bolo bojovníčkou: Jeanne d´Arc - alebo Darc – mala sedemnásť rokov.

Najväčší podiel na jej odsúdení a poprave mali Angličania, ktorí ju nenávideli. Keď ich v máji roku 1429 prinútila opustiť obsadený Orleáns, prerušila sa ich nepretržitá reťaz víťazstiev nad poslednými obrancami francúzskeho kráľa Karola Vll. – Angličanom pripisovali tento zvrat zlovestného vplyvu a vyhlasovali, že Johanka nie je posol boží, ako ona sama tvrdí, bosorka.


Zázraky Panny Orleánskej


Naozaj vyzerala podozrivo – cválajúc na koni, oblečená v mužskom odeve a riadiac sa hlasmi – ako sama tvrdila – svojich svätcov a svätíc.
Johanka bola mladá dedinčanka bez vzdelania (nevedela čítať), pásavala otcovo stádo na lúkach okolo lotrinskej dedinky Domrémy až do svojich štrnástich rokov, keď pocítila, že je povolaná oslobodiť Francúzsko spod anglickej nadvlády. Odišla do susedného mestečka Vaucouleurs a presvedčila miestneho veliteľa, pána de Baudricourt, aby ju zaviedol ku kráľovi. Takto sa v roku 1429 ocitla v Chinone, spoznala kráľa preoblečeného za dvorana. A ten jej po nekonečných prieťahoch nakoniec zveril armádu, aby oslobodila Orleáns obsadení vtedy Angličanmy. Úspech výpravy prekonal aj najsmelšie nádeje: v apríli prenikla Panna (ako ju vtedy volali) do obsadeného mesta; 8.mája dala rozkaz
zaútočiť na opevnenia, ktorými Angličania obohnali mesto a donútila ich opustiť sídlo. Pomazanie kráľa a zajatie Johanky


Po oslobodení Orleánsu nasledovalo pomazanie kráľa Karola Vll. 17.júla odprevadili kráľa do Remeša, odrážajúc po ceste útoky Angličanov. V katedrále dostal kráľ sväté pomazanie; tento obrad mu v daných zložitých okolnostiach potrebnú – dovtedy chýbajúcu –dôstojnosť. Johanka sa však namiesto ocenenia stal terčom žiarlivosti a ohováranie zo strany dvoranov obklopujúcich kráľa. V septembri sa pokúsila oslobodiť Paríž, ale pre nedostatok podpory nemala úspech. V máji roku 1430 bola v Campiégnes so smiešne malou hŕstkou mužov; tam ju zajal istý burgundský šľachtic a o niekoľko mesiacov ju predal za desaťtisíc zlatých Angličanom. Tí ju uväznili v Rouene, s cieľom dosiahnuť jej odsúdenie a popravu; bola usvedčená z klamstva, jej povesť sa zrútila a spolu z ňou aj prestíž Karola Vll. Záležitosti sa ujala cirkev predstavovaná Pierrom Cauchonom, arcibiskup s Baeuvais.

Johanka mala právo ba legálny proces; roku 1456 bude veľmi zložité nájsť dôvody na zrušenie rozsudku. Angličania dali jasne najavo, že si želajú smrť dievčiny – Cauchon bol proti nej predpojatý, a to svojim presvedčením, ale aj osobným zaujatím. Ale nekonal v rozpore so svojim svedomím a na prvý raz trest smrti nevyslovil.


Proces


Vlastný proces trval štyri mesiace, od januára do mája 1431. Počas tohto obdobia sudcovia vyvíjali na Johanku nepretržitý psychologický nátlak, vyhrážali sa jej mučením, ukazovali jej mučiarenské nástroje. Johanka bola navyknutá často sa modliť a veľmi trpela tým, že nemala prístup na omše a k cirkevným sviatostiam. Tribunál sa rozhodol obrátiť proti nej práve to, čo bolo na nej najdojímavejšie. Jej prostotu, spôsob akým vyjadrovala mimoriadne silnú vieru, ktorú však nepodopierali nijaké vedomosti. Jej náboženské vzdelanie bolo ohraničené tým, čo ju naučil miestny farár: niekoľkými modlitbami. Johanka bola živou výzvou stojacou pred suchopárnymi učencami, ktorí ju súdili a ktorým sa mohol len protiviť takýto typ hlbokej viery, založenej na priamom, osobnom a opakovanom kontakte s Bohom, a to práve v období, keď sa cirkev usilovala ovládnuť svojich veriacich, požadujúc od nich bezvýhradné podrobenie sa dogme, ktorú prekladali duchovní.


Posledné pokušenie


Pre dievčinu bolo vskutku nemožné vydržať takýto nátlak. Sudcovia viedli vypočúvanie tak, aby všetky jej výroky obrátili proti nej a aby dosiahli jej odsúdenie. Vyčerpaná Johanka, spoliehajúc sa na dobrú vôľu sudcov, prijala vo chvíli neistoty a slabosti 24. mája rozsudok, ktorý ju zasiahol ako úder: bola vyhlásená za kacírku, rozkolníčku, mala zaplatiť veľkú pokutu a bola odsúdená na doživotné väzenie. Okamžite sa spamätala. Tri dni po tomto rozsudku, ktorý vyhlásili verejne na symbolickom popravisku na cintoríne Saint Ouen, si znova obliekla svoj mužský odev na znak toho, že sa odmieta podrobiť. Tri dni nato vystúpila na hranicu. Kat dostal rozkaz aby všetko spálili. Podľa legendy sa spálilo všetko okrem jej srdca. Johanka z historického pohľadu


Upálená roku 1431, rehabilitovaná roku1450,kanonizovaná roku 1920, prijímanápravicou ako patriotka a ľavicou ako revolucionárka, stáva sa Johanka rozlične interpretovaným symbolom
Záhada božského vniknutia. Nedá sa zistiť, či Johanku naozaj viedli nebeské hlasy. Musíme však konštatovať, že nik z jej duševne zdravých súčasníkov nespochybňoval reálnosť týchto hlasov: otázkou ostáva, či inšpirácia pochádzala od Boha, alebo či dievčinu ovládalo zlo ako to vraveli Angličania
Naivná, alebo dômyselná taktika.

Niektorí historici poukazujú na rozpornosť, resp. lživosť Johankiných výrokov. Týka sa to napríklad diskusie o legitímnosti kráľa, ktorý mal povesť nemanželského syna kráľa Karola Vl., zatiaľ čo Johanka ho vyhlásila za právoplatného dediča trónu. S tým súvisí aj otázka, prečo jej tak veľmi záležalo na tom, aby boli Karolovi udelené sväté pomazanie – ak bol Karol aj tak svojim rodom prirodzení a plnoprávny kráľ Francúzska. Odpovede na túto otázku sú rozporné. Buď Johanka skutočne verila v Karolovu legitímnosť (ktorú je zjavili svätí?) a v pomazaní videla tradičný znak Božej priazne panovníkovi, istý druh potvrdenia takejto právoplatnosti; alebo potrebovala proklamovať svoju dôveru v Karola zo strategických dôvodov a žiadala kráľovské pomazanie, aby dodala panovníkovu práve tu chýbajúcu legitímnosť.
Nemiestna bojovnosť: Je evidentné, že Karol Vll. Johanku dostatočne nepodporoval, a dvor nebol ochotný zaplatiť výkupné, ktorým by ju zachránil pre Angličanmi. Vojna medzi Francúzskom a Anglickom trvala celé storočie a obe krajiny si želali už mier; vyjednávanie sa mohlo začať až vtedy, keď vyhasne aj posledné bojové nadšenie. Johankina bojachtivosť Karola Vll. Vlastne obťažovala, aj keď ju spočiatku využíval. A to je v podstate pravá príčina Johankinho odsúdenia: aj keď rozsudok vyriekli anglickí sudcovia, Francúzi neurobili nič, aby tomu zabránili.


1412
Narodila sa Johanka

1429
Johanka prišla za kráľom poprosiť ho o vojsko

1429
Johanka dostala vojsko a oslobodzuje Orleáns

1430
Chytenie Johanky

1431
Predanie Johanky Angličanom, následné odsúdenie a upálenie



Použitá literatúra: Z pamäti Ľudstva Larouse Dejiny Sveta


Autor knihy: Jacques Marseille a Nadeije Laneyrie-Dagenová.