Prvá svetová vojna sa začala ako európsky spor. Zapríčinila ju vzájomná rivalita viacerých krajín. Potom sa rozšírila na Stredný Východ a do Afriky. Vyžiadala si životy vyše 8 miliónov vojakov, mnohí z nich padli počas strašných bojov v zákopoch. Bola taká hrozná, že ju nazvali Veľká vojna. V rokoch 1880-1907 si európske mocnosti vytvárali spojenectvá a posilňovali svoje armády a vojnové loďstvo. Na jednej strane stáli mocnosti Dohody, zvané aj Spojenci: Británia, Francúzsko, Rusko a Japonsko. Na druhej bol spočiatku Trojspolok alebo Ústredné mocnosti: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko,Turecko. K dohode sa neskôr pridalo Taliansko.

Iskrou, ktorá vojnu začala,bol atentát mladého Srba na rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda roku 1914. Výsledkom bola séria mobilizácií (príprav na začatie vojny).

 Dňa 4.augusta nemecká armáda vpadla do Belgicka. To vtiahlo do vojny aj Britániu, ktorá bola belgickým spojencom. V prvej svetovej vojne sa bojovalo najmä na zemi. Na mori sa odohrala len Veľká bitka pri Jutskom polostrove (Dánsko) roku 1916. Obe strany sa zasekli v zákopovej vojne, ich vojaci nemohli postúpiť bez obrovských strát. Aby sa dostali k nepriateľskej línii, museli zo zákopu vyliezť, preliezť cez svoju vlastnú obrannú líniu z ostnatého drôtu, a potom sa ešte dostať cez otvorený priestor, zvaný územie nikoho. Guľomety a ťažké delostrelectvo boli také rýchle a silné, že zabíjali vojakov po tisíckach. Len v samotnej bitke pri rieke Somme (1916) bolo vyše miliona ranených a mŕtvych.

Roku 1917 bolo Rusko už také oslabené, že začalo s Nemeckom mierové rokovania. Nemci boli chvíľu vo výhode, ale roku 1918 prišlo Spojencom na pomoc viac než milion vojakov z Ameriky. V Nemecku bol nedostatok jedla a vypukli nepokoje. Cisár Wilhelm II. sa vzdal trónu. Dňa 11. novembra podpísalo Nemecko so Spojencami prímerie, ktorým sa vojna skončila.