Mesto Dolný Kubín, malé počtom obyvateľov (približne 22 000), no veľké jeho prínosom do kultúrneho dedičstva slovenského národa.

Mesto má mimoriadne výhodnú a atraktívnu polohu. Vedú cezeň európske trasy, spájajúce Balt s Balkánom, so strednou Európou a apeninskou oblasťou. Dolný Kubín sa nachádza na severozápadnom Slovensku. Stred územia tvorí Oravská vrchovina, ktorá sa vyznačuje pestrým a členitým reliéfom. Pozdĺž rieky Oravy, pretekajúcej stredom územia, vystupuje bradlové pásmo pozostávajúce z odolných hornín vo forme vápencových skaliek.

Územie Dolného Kubína je tvorené vlastným katastrálnym územím a katastrálnymi územiami ďalších bývalých obcí, dnes častí mesta – Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Záskalie, Jelšava, Mokraď, Kňažia, Medzihradné a Srňacie.

Na území mesta sa nachádza niekoľko významných archeologických lokalít. Viažu sa hlavne k mladšej dobe bronzovej, keď jadro obyvateľov tvoril ľud lužických popolnicových polí, ktorý prišiel zo stredoslovenskej oblasti (hlavne Liptova a Turca) a priniesol so sebou svojráznu kultúru. O pobyte slovanských obyvateľov sú známe doklady z 9. storočia nášho letopočtu.

Opevneným hradiskom boli už vo veľkomoravskom období Trniny nad Dolným Kubínom. Kubín sa prvýkrát spomína v listine zo 6. januára 1314. Osada sa vyvíjala ako poddanská dedina patriaca Oravskému hradu. Neskôr bola striedavo majetkom uhorského kráľa a mocných oligarchov.

Medzníkom v dejinách Dolného Kubína je rok 1632, kedy riaditeľ Oravského komposesorátu Gašpar Illešházy povýšil Dolný Kubín na mestečko za ročný poplatok 400 zlatých a udelili mu právo konať týždenné trhy v nedeľu a dva výročné jarmoky na sv. Katarínu a Kvetnú nedeľu. Privilégium pod pokutou prikazovalo obyvateľom Dolného Kubína stavať len pekné a úhľadné domy, opraviť obecný špitál a školu. Roku 1633 panovník Ferdinand II. vydal nové privilégium, ktorým Dolnému Kubínu okrem dovtedajších dvoch jarmokov povolil ďalšie dva slobodné výročné jarmoky.

Veľmi nepokojné časy doľahli na Dolný Kubín v druhej polovici 17. storočia. Povstanie. Nedostatok bytov si začiatkom tridsiatych rokov vyžiadal výstavbu i 8-bytového okresného domu. V Dolnom Kubíne sa nachádzali kasárne, ktoré v druhej polovici dvadsiatych rokov menili svoj šľachty a pustošenie poľsko-litovských vojsk tu zanechalo značné škody. V snahe o hospodárske povznesenie mesta vydal riaditeľ Oravského komposesorátu Juraj Erdödy 30. júna 1696 privilégium na vyberanie mýta v dolnokubínskom brode. Posledné privilégium vydal mestečku panovník Karol III. roku 1712. Potvrdzovalo Dolnému Kubínu všetky predošlé privilégiá bez zmeny a povoľovalo mu vydržiavať ešte jeden jarmok v nedeľu.

Zároveň oslobodzovalo obyvateľov od platenia mýta na súši i na vode. Mesto sa začalo výraznejšie meniť po roku 1683, keď sa tu konávali stoličné generálne a partikulárne kongregácie, a keď sa definitívne rozhodlo, že bude sídlom stolice. Roku 1726 poskytol Oravský komposesorát pozemok pod stavbu stoličného domu. Stavali ho z miestneho kameňa.

Po požiari v roku 1834 sa prikročilo na vtedajšie časy k veľkorysej prestavbe celého Dolného Kubína. Sprísnili sa protipožiarne opatrenia. Napriek tomu už v roku 1834 vznikol v Dolnom Kubíne ďalší požiar. Stoličný úrad, Oravský komposesorát a mestečko sa dohodli na úplnej prestavbe pravej strany námestia. Novým rozparcelovaním stavebných pozemkov sa umožnila výstavba domov mestského typu a dosiahla sa priamočiarosť námestia. Dolný Kubín nadobudol postupne mestský vzhľad.

V 19. storočí sa Dolný Kubín dostával stále výraznejšie do povedomia Slovákov. Narodili sa tu, alebo pôsobili viaceré osobnosti, ktoré zasiahli do rozvoja slovenskej kultúry a vzdelanosti a mali významný podiel na slovenskom národnom hnutí. Nesporne k nim patril Janko Matúška, autor slov slovenskej hymny, najväčší slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav, známy milovník a zberateľ kníh Vavrinec Čaplovič, lekár a spisovateľ Ladislav Nádaši Jégé, farár a významný národný dejateľ Andrej Radlinský a celý rad ďalších významných osobností.

Začiatkom druhej polovice 19. storočia v Dolnom Kubíne vyvíjala významnú činnosť Spoločnosť Čaplovičovej knižnice. Zamerala sa nielen na využívanie rozsiahlej knižnice, ale hlavne na rozvíjanie regionálneho výskumu Oravy, Turca a Liptova, čo bolo na ten čas veľmi pozoruhodné. Živnú pôdu našli v Dolnom Kubíne aj matičné roky. Poprední predstavitelia slovenskej inteligencie boli zakladateľmi Matice slovenskej. Intenzívny národný život neutíchol v Dolnom Kubíne ani v dobách silnej maďarizácie.

Usporadúvali sa slovenské ochotnícke predstavenia a účinkoval tu slovenský spevokol. Postavenie kultúrneho centra Oravy si mesto uchovávalo aj po roku 1918. Väčším podnikom bol tu Oravský priemysel, účastinná spoločnosť. Podnik vlastnil pílu, mlyn a po roku 1919 elektráreň. V roku 1931 sa v meste začal budovať vodovod, upravoval sa breh rieky Oravy, dláždilo sa vzhľadnou výstavbou nových murovaných objektov. Rozsiahlejšia stavebná činnosť sa v meste vykonávala po roku 1945.

Historické kalendárium

9.st. pred n.l. – územie obývané už v dobe bronzovej
9. storočie – Trniny boli opevneným hradiskom už vo veľkomoravskom období
1325 - v listine, ktorou turčiansky konvent potvrdil zmenu majetkov a získanie osady Vyšný Kubín zemepánom z Liptovskej Revúcej sa prvýkrát spomína názov Kubín
1381 - presnejšia zmienka o Dolnom Kubíne, keď medzi vyšnokubínskymi a dolnokubínskymi obyvateľmi, patriacimi k Oravskému hradu, vypukol spor o medze.
1418 - v listine kráľa Žigmunda Luxemburského sa spomína Veľký Bysterec
1564 – 1578 - Dolný Kubín mal len 10 - 11 usadlostí.
1598 - pri zápise domov pre kráľovskú daň sa tu napočítalo 34 domov.
1632 - medzník v dejinách Dolného Kubína , kedy riaditeľ Oravského komposesorátu Gašpar Illešházy za ročný poplatok 10 zl oslobodil jeho obyvateľov od vykonávania robotných povinností a povýšil ich na mešťanov
1633 - panovník Ferdinand II. vydal nové privilégium, ktorým Dolnému Kubínu okrem dovtedajších dvoch jarmokov povolil ďalšie dva slobodné výročné jarmoky. Privilégium uznalo aj týždenné trhy, konané každú nedeľu.
30.jún 1696 - v snahe o hospodárske povznesenie mesta vydal riaditeľ Oravského komposesorátu Juraj Erdödy privilégium na vyberanie mýta v dolnokubínskom brode
1712 - posledné privilégium vydal mestečku panovník Karol III. Potvrdzovalo Dolnému Kubínu všetky predošlé privilégiá bez zmeny a povoľovalo mu vydržiavať ešte jeden jarmok v nedeľu. Zároveň oslobodzovalo obyvateľov od platenia mýta na súši i na vode.
1726 - väčšia pozornosť sa vzhľadu mestečka začala venovať od obdobia, keď sa definitívne rozhodlo, že bude sídlom stolice. Oravský komposesorát poskytol pozemok pod stavbu stoličného domu. Stavali ho z miestneho kameňa, ktorý aj s pieskom vozili obyvatelia.
1834 – rozsiahly požiar, po ktorom sa prikročilo na vtedajšie časy k pomerne veľkorysej prestavbe celého Dolného Kubína. Sprísnili sa protipožiarne opatrenia.
24. apríla 1848 - prvý prejav politickej aktivizácie - petícia známa ako Gäcelské žiadosti oravské. Tento významný dokument slovenskej národnej histórie vznikol v malej oravskej osade Gäcel pri Dolnom Kubíne.
1900 -1919 - významnejším podnikom bol Oravský priemysel, účastinná spoločnosť s 52 účastinármi a 510 účastinami. Podnik vlastnil pílu, mlyn a po roku 1919 elektráreň.
1931 - v meste sa začal budovať vodovod, upravoval sa breh rieky Oravy, dláždilo sa námestie a ulice. Nedostatok bytov si začiatkom tridsiatych rokov vyžiadal výstavbu i 8-bytového okresného domu. V Dolnom Kubíne sa nachádzali kasárne, ktoré v druhej polovici dvadsiatych rokov menili svoj vzhľad výstavbou nových murovaných objektov.
29.augusta 1944 - v D. Kubíne bol utvorený Oravský národný výbor, ktorý vyhlásil mobilizáciu mužov do 40 rokov. Do SNP sa zapojili viacerí Dolnokubínčania aj mimo regiónu Oravy a obyvatelia poskytovali materiálnu pomoc partizánskym skupinám.
4. - 5. apríla 1945 – osobodenie Dolného Kubína 17. gardovým streleckým zborom 18. Sovietskej armády.Po roku 1945 sa v meste prikročilo k odstraňovaniu škôd spôsobených vojnovými udalosťami a hlavne k výstavbe bytov, verejných budov a priemyselných závodov.
22. mája 1949 - začal pracovať prvý závod postavený na Slovensku v dvojročnom programe - Elektro - Praga, ktorého počiatočným výrobným programom bol elektroinštalačný materiál. V Mokradi sa staval závod na výrobu ložísk a vybudované boli aj menšie podniky.
1960 – Dolný Kubín sa stal okresným mestom aj pre územie bývalých okresov Trstená a Námestovo
1961 – Dolný Kubín má 3899 obyvateľov
1970 – Dolný Kubín má 7680 obyvateľov
1969 - 1970 – rozsiahla bytová výstavba, keď na území mesta bolo odovzdaných 1 072 bytov. S výstavbou bytov sa riešilo aj rozširovanie obchodnej siete a služieb pre obyvateľstvo. Medzi najväčšie akcie sa zaradila výstavba nemocnice s kapacitou 350 lôžok, výstavba 28 triednej ZDŠ, rekonštrukcia bývalej synogógy pre širokouhlé kino a ďalšie stavby.
1972 – Dolný Kubín má 11740 obyvateľov
1989 – Dolný Kubín vstúpil do nového obdobia.

Erb Dolného Kubína

Erb mesta má štiepený štít. V pravej striebornej polovici je červená rovnakokališná ruža so strieborným hviezdicovitým stredom, v ľavej striebornej polovici dve červené brvná. Strieborná farba sa podľa heraldických pravidiel znázorňuje ako biela. Z poznania vývinu mestských a obecných symbolov vyplýva, že pôvodným pečatným symbolom Dolného Kubína, pochádzajúcim z 15. storočia, bola sv. Katarína. V nasledujúcom pečatidle z prelomu 16 -17. storočia bol štiepený štít s ružou v pravej a brvnami v ľavej polovici. Ďalšiu vývinovú etapu kubínskeho erbu, charakterizovanú spojením obidvoch predchádzajúcich symbolov, poznáme podľa pečetidla z roku 1689. Štít bol štiepený, v pravej polovici bola ruža nad dvoma brvnami. Používanie svojho najstaršieho heraldického symbolu v jeho pôvodnej podobe obnovilo mesto v roku 1973.

Aliančný erb Dolného Kubína

Aliančný erb mesta Dolný Kubín je odrazom špecifického kultúrnohistorického vývoja od ôsmich obcí a mestečka Dolný Kubín k súčasnému Mestu Dolný Kubín. V Aliančnom erbe je v srdcovom postavení erb Mesta Dolný Kubín, okolo ktorého sú umiestnené symboly z erbov mestských častí na príslušných podkladových farbách. Prioritou pri rozložení jednotlivých symbolov je podľa heraldických princípov estetické a umelecké stvárnenie, ktoré zabezpečuje vyváženosť symbolov a farieb. Použitie erbu mesta a symbolov mestských častí bez doplňujúcich konfesijných alebo iných špecifických symbolov je predpokladom na plošné osvojenie si tohoto slávnostného erbu obyvateľmi Mesta Dolný Kubín. Používanie aliančného erbu mesta Dolný Kubín je obmedzené na slávnostné príležitosti alebo ako dekoratívny, ozdobný, slávnostný, propagačný a reprezentačný heraldický prvok. Nie je možné ho používať ako rovnocennú náhradu erbu mesta Dolný Kubín.

Erb Oravy

Dolný Kubín je centrom oravského regiónu, a preto je preňho veľmi dôležitý aj oravský erb, ktorému dominuje veľký medveď, ktorý je symbolom Oravy, vedľa neho sú dva veľkí stromy, na spodnej strane sú 2 rady vlnoviek, ktoré symbolizujú vodu a nad nimi je veľkými tlčenými písmenami zobrazené slovo ORAVA.