Tridsaťročná vojna (maturita)

TRIDSAŤROČNÁ VOJNA
Európa v 2. polovici 17. storočia

V 16. a 17. storočí nastala v Európe zložitá hospodárska a politická situácia. Rozpory medzi európskymi štátmi viedli k tzv. 30- ročnej vojne, do ktorej sa zapojila celá Európa. Každý štát mal iné dôvody, ktoré ho vtiahli do vojnového konfliktu.
V podstate môžeme určiť 2 hlavné príčiny 30- ročnej vojny.

1. Hospodárske súperenie európskych štátov
Už v 16. stor. sa prejavil nerovnomerný hospodársky rozvoj západoeurópskej krajiny Francúzsko, Anglicko, Nizozemsko a rozvíjal sa nový systém kapitalistickej výroby. Výroba prevyšovala spotrebu a tieto vyspelé štáty potrebovali vyvážať. Preto hľadali nové trhy. Vzrastá záujem o kolónie. Sú totiž zdrojom bohatstva európskych štátov a odberateľom prevyšujúcej produkcie. Vyspelé európska štáty medzi sebou súperia. Cieľom je získať nové územia, kolónie a ovládnuť svetový obchod.

2. Náboženstvo – Reformácia – Protireformácia
V 16. stor. vystúpením Martina Luthera a vznikom protestantských cirkví sa narušila jednota katolíckej cirkvi. Katolícka cirkev a pápež stratili svoje niekdajšie pozície vo viacerých európskych štátoch /Anglicko, Nizozemsko, škandinávske štáty, Nemecko/. Habsburská dynastia, najmä predstaviteľ španielskych Habsburgov Filip II., sa rozhodol obnoviť stratené postavenie katolíckej cirkvi. Zároveň chceli vytvoriť univerzálnu katolícku monarchiu pod španielskym vedením. Hospodárske, politické, náboženské dôvody sa navzájom prelínali a vytvárali zložité vzťahy medzi štátmi, ktoré ich priviedli do 2 vojenských táborov stojacich proti sebe.

Katolícky tábor tvorili španielski a rakúski Habsburgovci, podporoval ich pápež ako predstaviteľ katolíckej cirkvi, nemecké katolícke kniežatá, ktoré vytvorili tzv. Ligu.

Protestantský tábor tvorilo Anglicko, Nizozemsko, Švédsko, Dánsko, nemecké protestantské kniežatá spojené v Únii, česká protestantská šľachta. Pripojilo sa aj Francúzsko, ktoré do tohto tábora priviedlo obavu pred silným habsburským Španielskom.

PRIEBEH 30 – ROČNEJ VOJNY  1618 - 1648

1. ČESKÁ VOJNA = 1618 – 1620

Prehrou vojnového konfliktu európskych štátov sa stala tzv. Česká vojna. V Čechách vypuklo stavovské povstanie proti vládnucim Habsburgovcom. Kráľ a cisár Ferdinand obmedzoval náboženské slobody českej protestantskej šľachty. Preto povstali české mestá a šľachta proti cisárovi. Povstanie sa začalo pražskou defenestráciou. Bola vytvorená rada 30 direktorov.

Zvolili nového českého kráľa – protestanta Fridricha Falckého. Očakávali účinnú pomoc zo zahraničia, ktorá neprišla. Rozhodujúcou sa stala bitka na Bielej hore v roku 1620. Znamenala porážku stavov so všetkými dôsledkami = popravy, konfiškácie majetku /doba temna/, odchod do exilu, germanizácia, rekarolizácia /Komenský, poprava Jána Jeséniusa/

2. DÁNSKA VOJNA = 1625 – 1629

Túto vojnu viedli Habsburgovci s proti habsburskou koalíciou, ktorú viedol dánsky kráľ. Dánsko podporovali – Anglicko, Nizozemsko, severné Nemecko /aj Fridrich Falcký/. Významnú pomoc cisárovi poskytol český šľachtic Albert z Valdštejna. To prinútilo dánskeho kráľa v roku 1629 uzavrieť s Habsburgovcami mier.

3. ŠVÉDSKA VOJNA = 1630 – 1635

Protihabsburskú koalíciu viedlo Švédsko. Podporovali ju Nizozemsko a Francúzsko. Švédsku išlo o výhodnú obchodnú oblasť Baltického mora. Valdštejn bol hlavný cisársky veliteľ. Zradil záujmy Habsburgovcov a tajne vyjednával so Švédmi, preto že sa chcel stať českým kráľom. Cisár sa o jeho zrade dozvedel a dal ho zavraždiť /Cheb, 1634/. Zomrel aj śvedsky kráľ. Vo vojne zvíťazil nemecký cisár Ferdinand Habsburský.

4. FRANCÚZSKO – ŠVÉDSKA VOJNA = 1635 – 1648

V poslednej fáze vojny bojovala celá Európa /Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko, Neapolsko, Nizozemsko, Stredomorie, stredná Európa /Prejavovala sa všeobecná únava z vojny. Preto v posledných rokoch vyjednávali štáty o miery.

VESTFÁLSKY MIER = 1648

Vo vestfálskych mestách Munster a Osnabruck boli dohodnuté mierové podmienky.
Územné zisky dosiahli 2 štáty = Francúzsko a Švédsko
FRANCÚZSKO = získalo územie Mety, Verdun, časť Alsaska
ŠVEDSKO = územie v severnom Nemecku = riečne obchod. cesty = Odra, Labe

NIZOZEMSKO a ŠVAJČIARSKO = boli medzinárodne uznané za samostatné štáty.
Bez zmeny zostali TALIANSKO a NEMECKO = boli naďalej územne a politicky roztrieštené.

Habsburgovci = vojna pre nich znamenala medzinárodný neúspech. Nepodarilo sa im poraziť protestantské štáty, obnoviť katolicizmus a vytvoriť svetovú katolícku ríšu. Vo svojich krajinách vyšli z vojny posilnení. Upevnili svoju absolutistickú moc, úspešná bola rekatolizácia /príklad = odchod protestantskej šľachty a inteligencie z Čiech po Bielej hore v roku 1620/
Upevnili feudálne vzťahy čiže zrekonštruovali feudalizmus v strednej Európe na ďalších 200 rokov.

Dôsledky pre strednú Európu /aj Slovensko/
Bola hlavným európskym bojiskom, po vojne bola spustošená, Habsburgovci upevnili svoju moc a moc katolíckej cirkvi /Jezuiti/.

Prehĺbilo sa hospodárske a kultúrne zaostávanie za západnou Európou /izolácia/.

Uhorská šľachta bojovala proti Habsburgovcom, ktorí jej chceli zobrať stavovské výsady a náboženskú slobodu. Po prvom protihabsburskom povstaní Štefana Bocskaja /1604 - 1606/ = VIEDENSKÝ MIER = Habsburgovci uznali stavovské výsady a náboženskú slobodu. Stúpenci Habsburgovcov porušovali podmienky mieru. Preto vypuklo ďalšie povstanie Gabriela Bethlena /1619 - 1626/. Chcel pomôcť českému stavovskému povstaniu. Avšak cisár potvrdil podmienky Viedenského mieru = MIKULOVSKÝ MIER

Ďalšie povstanie Juraja Rákocziho sa začalo v roku 1643. Skončilo sa roku 1645 v Linci mierom, keď bola náboženská sloboda priznaná aj poddaným. Tieto povstania boli súčasťou protihabsburskej koalície v 30- ročnej vojne. Po skončení 30- ročnej vojny pokračuje boj medzi uhorskou šľachtou a Habsburgovcami /povstanie Imrich Tokolyho v roku 1680 a Františka Rákocziho v roku 1703/
Povstania ukončil SZATMÁRSKY MIER v roku 1711. Bol kompromisom:
Habsburgovci získali dedične uhorskú korunu.
Uhorská šľachta si ponechala stavovské výsady a náboženskú slobodu.