Mesto Ružomberok leží na sútoku Váhu a Revúcej, v západnej časti Liptovskej kotliny, na rozhraní významných pohorí. Dejiny osídlenia mesta sú zahalené tajomstvom nepoznaného a mnohými povesťami. Samotné námestie možno považovať za najstaršiu pamiatku mesta.

Od neho je odvodený aj erb mesta- na striebristom štíte sa skvie červená ruža prestrelená zlatým štítom cez zlatý semenník. Historické námestie, ktoré sa nachádza na vysunutom ramene Sidorova, bolo porastené krami šípových ruží. Údajne šlo o nevídanú vec a nemecký prisťahovalci podľa tejto rarity pomenovali mesto Rosenberg- Ružombreh- Vrch ruží- Ružomberok.

Archeologickými vykopávkami bolo dokázané, že stotisíc rokov pred Kristom Ružomberok a jeho okolie boli osídlené- boli tu objavené dve menšie praveké opevnené sídliská púchovskej kultúry. Striedali sa viaceré kultúry osídlenia až po Slovanov. Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej obce, písomne uvádzanej už v roku 1233.

V 13. storočí tu medzí riekou Revúca a potokom Štiavnica existovala slovanská osada, ktorá sa stala základom neskoršieho mesta. Niektorí historici predpokladajú, že terajšie Námestie Andreja Hlinku bolo tým mestom Rosenberg (horné mesto), ktoré obývali nemeckí novousadlíci a pričinili sa o to, aby dostali mestské výsady. Pôvodný obyvatelia žili v slovenskej osade Revúca (v dolnom meste). Obe komunity vytvorili výsadné mesto. Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318, ktoré mu udelil z poverenia magistra rytiera Donča, zvolenského župana, ostrihomyký arcibiskup Tomáš- voľba richtára, voľba farára, slobodné užívanie mešťanov.

Roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou výsady mestu potvrdil- oslobodenie od súdnej právomoci zvolenského župana, právo na voľný rybolov a slobodné dolovanie zlata, striebra a medi. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, jedného z najväčších na Slovensku, v ktorom sa vytvorili tzv. ulice mesta- Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Villa Ludrová.

Sľubný rozvoj mesta sa zastavil až v roku 1390, kedy kráľ Žigmund Luxemburský dal Ružomberok likavskému panstvu. Tu sa začínajú stáročiami tiahnúce sa spory medzi mestom Ružomberok a likavským panstvom. Štatút poddaného mestečka neprial rozvoju mesta, ale napriek tomu sa vďaka svojej polohe vyvinulo na centrum remesiel a obchodu. Okrem remeselnej výroby sa tu rozvinulo hlavne poľnohospodárstvo, ovčiarstvo a drevárstvo. Najprv sa zakladali cechy a neskôr vznikli menšie podniky.

Na ľavom brehu rieky Váh na malej vyvýšenine stojí súbor historických stavieb, najstaršie zachované v meste. Opustený a pochmúrny komplex je jednou z dominánt historického jadra Ružomberka. Tento azda jediný mestský zámok severného Slovenska je všeobecne známy ako kaštieľ, resp. pevnosť sv. Žofie. Stredoveká stavba, ktorá od nepamäti stráži významnú križovatku severného Slovenska, je zároveň kamennou kronikou ružomberských i slovenských dejín. Niektorí historici uvádzajú, že kaštieľ, prvýkrát spomenutý už v roku 1397, bol pôvodne kláštorom, neskôr však bol pridelený k likavskému panstvu a slúžil na vyberanie mýta.

Najväčšie stavebné zmeny sú dielom liptovských županov- po niektorých dodnes nájdeme v múroch zamurované pamätné tabule. Už nestojí mohutná veža, rybník, ani záhrady, brána s vežou a iné brány. Na ceste medzi Ružomberkom a Ludrovou stojí najvzácnejší ružomberský kostol- kostol Všetkých svätých z poslednej tretiny 13. storočia.

Dnes má mesto okolo 31000 obyvateľov a časy, keď na Námestí Andreja Hlinku bol vrch porastený ružami, je nenávratne preč.