Písmo slúži na zaznamenávanie reči pomocou znakov. Od primárneho systému písma, väčšinou tvoreného ryhami vyrezávanými do predmetov, ľudia postupne prechádzali k oveľa prepracovanejším systémom komunikácie.
Nie všetky národy však prešli týmto vývojom. Inkovia nepoznali fonografické písmo. Vyvinuli prepracovaný mnemotechnický postup kipu - akýsi druh šnúrky s uzlíkmi, ktorých usporiadanie umožnilo ideografické čítanie. Vďaka týmto jednoduchým uzlom Inkovia vytvorili presný systém účtovníctva a tiež zachovali v kronikách záznamy o svojej minulosti.
Účtovníctvo a písomníctvo ríše spočívalo výlučne na systéme kipu (v kešuánštine to znamená "uzol"). Systém umožňoval nielen čokoľvek spočítať, ale aj písať už spomínané kroniky. Kipu je asi tridsať centimetrová šnúrka (môže byť aj dlhšia), na ktorej sú zavesené rôznofarebné špagátiky. Z nich viseli ďalšie nitky. Na nich sa viazali uzlíky v rôznych vzdialenostiach a farbách. Počet uzlíkov a kombinácie farieb umožňovali tým, ktorí ovládali systém, "čítať" bez akýchkoľvek ťažkostí.
To, čo sa vie o kipu, sú vo veľkej miere špekulácie o interpretácii týchto znakov. Mnohé kipu, ktoré sa našli, nie sú úplne kompletné. Vie sa však, že sa čítajú sprava doľava na hlavnej šnúrke, sledujúc každý špagátik, ktorý z nej vychádza. Podľa pozície a množstva uzlíkov sa určuje počet, kým farby vypovedajú o type predmetu. Napr. žltá šnúrka (kukurica) zavesená na modrom špagátiku určuje podľa počtu uzlíkov a ich umiestnenia množstvo kukurice v danej provincii. Tento systém Inkom umožňoval spracovávať veľmi podrobné záznamy o množstve tovaru, počte zbraní, o daniach, ba dokonca aj presne zisťovať výšku poplatkov, ktoré platili porazené národy.
Inkský systém však neobišiel ani umenie a históriu. Čierne vlákno na hlavnej šnúrke určuje počet uplynulých rokov a poskytuje informácie o minulosti. Ak je na hlavnej šnúrke priviazaná červená niť, vypovedá o vláde panovníka v danej dobe. Tri uzlíky na nitke znamenajú, že udalosti sa odohrali v treťom roku jeho vlády. Vďaka systému šnúrok a uzlov poznáme aj niečo z inkského divadla, lebo sa zachovali texty hier.
Dešifrovanie kipu bolo záležitosťou osôb nazývaných quipumayocs. Boli to odborníci, ktorí sa tešili zvláštnemu postaveniu a požívali veľa výhod, napr. oslobodenie od platenia daní. V každej osade bolo niekoľko quipumayocs, z ktorých každý mal inú funkciu. Štúdium kipu bolo povinné pre všetkých mladých píslušníkov vyšších vrstiev.
Podobný systém šnúrok používali aj Polynézania. Spomeňme ešte aj systém "palíc s posolstvami," známy v Číne, Austrálii i Európe. Niektoré národy používali figurálne spôsoby zaznamenávania, ako napr, tajomní rongo-rongo z Veľkonočného ostrova. Španielski dobyvatelia zničili inkskú kultúru spolu s množstvom kipu. Dodnes sa však tento systém používa v hoských oblastiach Bolívie, Ekvádoru a Peru.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Tajomstvo inkských uzlov
Dátum pridania: | 30.07.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | William | ||
Jazyk: | Počet slov: | 590 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 1.6 |
Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 2m 40s |
Pomalé čítanie: | 4m 0s |
Zdroje: Kolektív autorov: Nevyriešené záhady sveta. Bratislava, Mladé letá 2002, s. 108-109.