Dohotovením chrámu bohyne Niké koncom 5. st. pred Kr. dostala Akropola v Aténach svoju konečnú podobu.

Po zničení Akropoly Peržanmi r. 480 pred Kr. sa až za vlády Perikla v pol. 5 st. pred Kr. začala obnova tamojších svätýň. Pod vedením sochára FEIDIA začali architekti Iktinos a Kallikrates stavať Partenon, zasvätený aténskej patrónke panenskej Aténe. Cella (naos, domos)- vnútorná miestnosť chrámu – bola na čelnej a zadnej strane obklopená osemstĺpovými predsieňami (pronaos);celú stavbu s rozmermi 30,88 x 69,50 m vrúbia dórske stĺpy. Ťažkopádnosť dórskeho štýlu s mohutnými stĺpmi bez podstavcov, ktoré sa končia v navrstvenej hlavici, na Partenone vyvažujú ich štíhle proporcie a nízke trámy. Feidias vyzdobil chrám reliéfmi, ktoré znázorňujú mytologické motívy.

V r. 438-432 pred Kr. vybudoval Mnesikles Propylaje, priechodné haly na vchode do Akropoly. Boli symetricky rozložené a ozdobené dórskymi a štíhlymi iónskymi stĺpmi, ktoré vybiehali do mušľovitej hlavice. V severnom krídle Propylají sa nachádzala obrazáreň s ležadlami, určenými na oddych návštevníkov Akropoly(pinakotéka). Za Propylajami stála 7,5 m vysoká bronzová socha Atény Promachos (=bojujúcej v prvých radoch).

Najdôležitejšia svätyňa Akropoly, Erechteion, bola vybudovaná v r. 421-406 pr. Kr. v iónskom štýle so štíhlymi stĺpmi, ktoré sa týčia na podstavcoch a končia vo volútovej hlavici. Nepravidelný pôdorys svätyne bol výsledkom úsilia architektov zjednotiť rozličné kulty. Preto tu boli napríklad stopy Poseidónovho trojzubca, ktorým udrel na skalu v spore s Aténou, pod južným portikom (jeho stĺpy majú podobu dievčenských postáv- kariatíd) hrob kráľa Kekropa, olivovník, ktorý dala Aténčanom ich ochrankyňa a Aténina najstaršia socha, zhotovená z olivového dreva (xoanon). Ako posledný z klasických chrámov bol koncom 5. st. pr. Kr. vybudovaný chrám Niké na počesť víťaznej bohyne Atény. Je postavaný v iónskom slohu. Ide o tzv. Niké Apteros, teda Bezkrídlu. Aténčania boli totiž presvedčení, že ak víťazstvo nebude mať krídla, nemôže odletieť, a ostane natrvalo v Aténach.

Rozsiahly komplex stavieb na Akropole mal plniť predovšetkým náboženské poslanie, ale bol aj istým kultúrnym centrom. Okrem obrazov vystavených v pinakotéke Propylají k tomu prispievalo celé stvárnenie jednotlivých objektov, kde sa vo veľkom rozsahu uplatnili vrcholné diela gréckeho výtvarného umenia (sochy a reliéfy). Obranná funkcia Akropoly sa dostala do úzadia, keďže vznikol nový obranný systém, ktorého hlavnou zložkou bol Dlhý múr. V čase sviatkov bola Akropola cieľom slávnostných sprievodov. Uschovávala sa tu pokladnica Atén a ich spojeneckých mestských štátov.

Celok akropolských stavieb je veľmi prirodzene zasadený do terénu a rešpektuje jeho prirodzenú tvárnosť.