Staroveké Grécko

Gréci mali veľký počet bohov, o ktorých si rozprávali množstvo príbehov. Dvanásť najdôležitejších bohov žilo na vrcholku hory Olymp. Stále sa hádali a vždy do svojich škriepok zatiahli obyčajných smrteľníkov. Ich vládcom bol Zeus. Oženil sa so svojou sestrou Hérou, ale mal veľa afér s inými ženami - ľudskými bytosťami v preoblečení za býka, labuť a dokonca za zlatý dážď. Afrodita bola bohyňou lásky a Ares bohom vojny.

Rozvíjali sa aj mnohé mýty o slávnych hrdinoch. Jedným z nich bol Herakles (Rimania ho poznali pod menom Herkules). Herakles bol synom boha Dia a ženy menom Alkmene. Héru Diove dobrodružstvo s Alkmene tak rozhnevalo, že prinútila Herakla zabiť všetkých členov svojej rodiny. Aby tento svoj čin napravil, musel vykonať dvanásť hrdinských činov.

Veľa príbehov sa viazalo na trójsku vojnu. Mnohé z nich uvádza Homér vo svojich eposoch Ilias a Odysea. Mykénčania sú v nich opisovaní ako veľkí bojovníci, ktorú viedli 10-ročnú vojnu proti Trójanom za navrátenie Heleny, krásnej manželky brata mykénskeho kráľa Agamemnóna, ktorá utiekla s trójskym princom Paridom. Ľudia sa spočiatku nazdávali, že tieto príbehy sú mýtom. Roku 1870 sa však podarilo nájsť skutočnú Tróju ležiacu na území dnešného Turecka.

Demokracia v Aténach bola založená na tom, že všetci občania s výnimkou žien, otrokov a cudzincov sa mohli vyjadrovať k správe mesta. Konali tak prostredníctvom rady, ktorú tvorilo 500 občanov volených lósom na obdobie jedného roka. Každých desať dní sa občania zvolávali na účasť na zhromaždení, ktoré sa konalo na pahorku Pnyx. Na zhromaždení sa muselo zúčastniť najmenej 6000 občanov. Diskutovali o návrhoch rady a mohli ich schváliť alebo zamietnuť. Raz za rok mohlo zhromaždenie vyhostiť nepopulárnych politikov, tak, že občania napísali ich mená na črepy hlinených nádob.