EVANJELICKÝ KOSTOL A VZNIK EVANJELICKEJ CIRKVI V DOBŠINEJ


V Dobšinej sú dve cirkvi. Evanjelicka a rímsko- katolícka. Obe majú nádherné kostoly. Do roku 1746 bolo mesto Dobšiná len čisto evanjelicke. Mesto a cirkev sa spravovali spoločne. Mestskú radu reprezentovalo Presbytérium cirkvi, ktoré povolalo farárov a učiteľov a vystavilo im ustanovujúce dekréty. Cirkev mala aj svoj podiel na príjme mesta. Do roku 1945 používala evanjelicka cirkev sviatočnú veľkú sieň radnice a taktiež mal v radnici miesto pokladník cirkvi a jej zapisovateľ.
Znakom mesta bol a ešte aj do dnešného dňa je v gotickom slohu postavený evanjelický krížový kostol. Vyjadruje usilovnosť, zmysel pre umenie a obetavosť Dobšinčanov.
Mnohé generácie hľadali v tomto kostole útočisko v dobrých a zlých časoch a silu pre ich ťažkú banícku prácu. Nedá sa presne zistiť kedy bol kostol postavený. Pravdepodobne to bolo v roku 1480. Tradícia hovorí, že kostol vybudovali Husiti. To ale bude omyl. Stavebný sloh a masa, z ktorej je kostol postavený ukazuje veľmi zreteľne na stredovekú saskú stavbu. Podľa údajov niektorých vlastivedcov mala byť pravdepodobne najstaršia časť predošlého starého, dreveného kostola jedna husitská kaplnka.
Základ kostola tvorí kríž s dlhšou chrámovou loďou a kratšou priečnou chrámovou loďou. Na východnom konci hlavnej chrámovej lode je oltár (tiež stará nemecká stavba). Na západnom konci je veža 52 metrov vysoká.
Kostol má pekný zvučný orgán. Štyri malé vežičky v kútoch vežovej strechy nie sú len architektonickou ozdobou, ale i vonkajším znakom vtedajšieho trhového práva. Také vežičky mohli budovať len privilegované mestá, ktoré mali trhové právo.
Okná kostola majú jemne vytesané kamenné rámy a mreže. Každé okno má rôzne, farebné, sklenené ozdobenie. Vo vnútri kostol bola kedysi maľba s freskovými obrazmi. Dokumenty hovoria len toľko, že evanjelický kostol bol už v roku 1670 pekne zariadený a mal aj vežu. V roku 1742, 1744, 1827, 1855, 1902, 1944 boli urobené veľké opravy a renovácie. História cirkvi nás vedie až do založenia mesta Dobšiná.
Krupinské právo zaistilo občanom slobodnú voľbu farára. Na udržanie kostola a platu farára bol určený ZEHENT (desatina). Podľa „GOLDENE BULLE“ (zlatá bula) od roku 1222 bola každá obec povinná jednu desatinu platiť farárovi, alebo kostolu. V zakladajúcom dokumente sa tento „ZEHENT“ určoval výrazne len pre kostol a nie pre farára.
Z histórie kostola pred reformáciou nám bohužiaľ nie je nič známe.