V tomto vpáde vidí potrestanie ľudí Bohom- ich nevedomosť, nízku morálku a bezbožnosť.




Obsah tabule:
„ Dobšiná nezabudni nikdy na rok 1584 a na 15. októbra, keď v noci Turci na prach spálili, všetkého pozbavili., vykradli a okovaných bitkou ťahali sebou tvojich ľudí, ženy, deti, ktorých si vychovala. Niektorých ochránil BOH z nehorázneho osudu, ktorí ďaleko v Ľudovej záhrade, v lesoch, v baniach pracovali. Chudákov zajatcov rýchlo hnali k Rimavskej Sobote, kde zlobou božou v zatvorenom chráme prežívali. Takto trpí človek, ľudia, ktorí Boha, vieru spotupili. Odtiaľ potom ako dobytok hnali ich ďalej do Fiľakova, kde vycifrovanou mládežou Szoliman šľachticovi sa ponížili a do konca života ostali. Ostatných zajatcov predali do cudziny (33 mužov, 66 žien, 10 starých žien, menších, väčších mladých 243 duší, spolu 352). O väčšine zajatcoch žiadne správy viac nedošli.“
Farár Pilcz, ktorý v krížových dňoch toto napísal, sám v hustom ihličnatom lese sa skrýval zvanom „Pfarrers Peschl“. Na túto hroznú katastrofu dlhé roky zvonili na veži, večer o 9- tej a ráno o 3- tej hodine keď Turci opustili mesto. Dobšiná sa včas pripojila k reformácii. V roku 1557 už bol evanjelický farár na krásnom mieste, v chráme husitského pôvodu z hodnotným zariadením. V roku 1626 sa viedla matrika. Tu sa zriadila v r. 1743 „Dobšinská koalícia“. Boli traja biskupi- Ruffinyi, Pakh a Maday. Už v roku 1851 mala Dobšiná škôlku. Dobšinský evanjelicky kostol má veľa hodnotových pamiatok. V prvom rade je to husitský chrám. Oltár je z roku 1739. Kazateľnica a vynikajúci orgán. Ďalej z husitskej doby prvý kalich s baníckym znakom z roku 1585, ktorý mesto podarovalo na pamiatku z vpádu Turkov do mesta. K tomu patrí patena z r. 1704, z r. 1720 misa na oplátky a z roku 1728 krstiteľnica.