Približne v období siahajúcom od doby pred 8 miliónmi rokov do doby pred 5 miliónmi rokov sa v Afrike vyvinuli predkovia človeka z opice a stali sa podobnejšími ľudskej bytosti. Títo prví jedinci rodu Australopithecus mali voľné ruky, čo im umožnilo vyrábať nástroje a nosiť predmety. Ako sa vyvíjala ich mozgová kapacita a s tým aj výroba nástrojov, postupovali do Európy a do Ázie a prežili niekoľko ľadových dôb, ktoré začali približne pred 1,5 miliónov rokov.

Homo habilis

Africké skameneliny, ktoré vedci zaraďujú do rodu Homo (človek), sa datujú do doby pred viac ako 2,5 miliónmi rokov. Prvý nález našli v roku 1959 Louis a Mary Leakeyoví pri rokline Olduvai Gorge v Tanzánii. Ten bol potom pomenovaný Homo habilis (človek zručný), je aj známy ako človek 1470 podľa čísla, pod ktorým je v múzeu uchovaná lebka nájdená v Keni. Homo habilis bol prvým a najprimitívnejším ľudským druhom. Nálezy zahŕňajú kosti ruky, ktoré odhadujú, že Homo habilis mal vyvinutý stisk ruky (odtiaľ pomenovaný človek zručný), a archeológovia našli pozostatky druhu Homo habilis spolu s jednoduchými kamennými nástrojmi.

Tento prvý skutočný človek bol tiež vyšší ako jeho predchodca Australopithecus a jeho mozog bol približne 1,5 krát väčší. Okrem toho bola lebka jedincov Homo habilis guľatejšia a ich tvár bola jednoznačne ľudská. V kontraste s tým mal rod ľudoopov Australopithecus čeľuste a zuby, ktoré boli, čo do proporcií a spôsobu opotrebenia, podobné opičím.

Keď sa na Zemi približne pred 1,5 miliónom rokov objavil nový - Homo erectus, došlo súčasne k zmenám v typoch vyrábaných kamenných nástrojov. Pozostatky jedincov Homo erectus (človek vzpriamený) sa našli na Jáve už v roku 1891. Tento druh žil v Afrike, Európe a Ázii až do doby približne pred 250 000 rokmi, lovil veľké zvieratá a stal sa prvým, ktorý používal oheň na varenie, ale aj preto, aby sa zohrial. Mozog druhu Homo erectus bol väčší ako mozog druhu Homo habilis. V tej dobe vyvinul Homo erectus technológiu kamenných pracovných nástrojov – acheulskej ručnej sekery a štiepacej sekery, pomenované podľa mesta St. Acheul vo Francúzsku, kde boli po prvýkrát nájdené. Tieto nástroje nahradili kamenné šupiny a umožnili človeku Homo erectus, aby lov zvery bol hlavným spôsobom zaobstarania si potravy.

Najstaršie exempláre pozostatkov rodu Homo erectus boli nájdené v oblasti okolo jazera Turkana v Keni. Ďalší vývoj tohto rodu však priniesol jeho rozšírenie z Afriky na Stredný východ, do Ázie a do Európy.

Africké pozostatky ukazujú na vysoké jedince, avšak pozostatky z Číny ukazujú na jedince omnoho menšie, čo je zrejme následkom rozdielov vo výžive.

Homo sapiens

Vedci sa domnievajú, že ľudský druh Homo sapiens, ku ktorému patrí moderný človek, sa po prvýkrát objavil pred 400 000 rokmi a takmer určite sa vyvinul z rodu Homo erectus. Neandertálsky človek je ale vývojovo pokladaný za slepú uličku, pretože moderný človek sa zjavne vyvinul z človeka rodu Homo erectus. Narozdiel od moderného človeka mal neandertálsky človek ťažkú kostru, veľký široký nos, vystupujúce nadočnicové oblúky a veľké zuby.

Posledné nájdené pozostatky človeka neandertálskeho pochádzajú z jedincov, ktorí zjavne žili v dobe približne pred 40 000 rokmi, zatiaľčo najstaršie pozostatky moderného človeka – kromaňonca (človek kromaňonský – nazývaný podľa archeologického náleziska Crômagnon vo Francúzsku) pochádzajú z doby pred 25 000 rokmi. Zdá sa teda, že sa moderný človek v Európe objavil v dôsledku migrácie, a nie priamym vývojom z neandertálca.

Homo sapiens sapiens

Anatomicky sa moderní ľudia, ako je kromaňonec, nazývajú Homo sapiens sapiens a po prvýkrát sa vyvinuli v južnej časti Afriky približne pred 100 000 rokmi. Potvrdzujú to ľudské pozostatky z nálezísk, ako je ústie rieky Klasies v južnej Afrike. Podobné pozostatky boli nájdené v Európe i v Ázii.

Títo predchodcovia človeka začali ovládať svoje životné prostredie, ako možno pozorovať na spôsobe, akým začali konzumovať širšiu paletu potravín a kamenné nástroje sa stali zložitejšími, čo viedlo ku vzniku kombinovaných nástrojov. Objavili sa príklady prvých umeleckých výtvorov.