V jazykoch niektorých raných civilizácií je železo označené ako KOV Z NEBA. Zrejme preto, lebo prvé železné nástroje a zbrane boli vyrobené z kovu meteoritov - tuhých častíc, ktoré spadli na Zem z vesmíru (neba). Spracovanie železa sa rozvinulo na Strednom východe asi pred 6000 rokmi. Spočiatku kuli ľudia železo za studena, neskôr ho tavili: zohrievaním železnej rudy získali železo, ktoré spracúvali do potrebných tvarov. Železo sa pri kovaní za tepla neroztavilo ako bronz, ale zmenilo sa na pružný kov, ktorý sa ďalej zohrieval a kul. Aby sa dal tvarovať, v železiarskych peciach sa musela udržiavať primeraná teplota.

Prví známi obchodníci so železom boli Chetiti, ktorí obývali územie dnešného Turecka v 18.-13. storočí pred našim letopočtom. Vedomosti o spracovávaní železa sa však rozšírili až okolo roku 1000 pred našim letopočtom a odvtedy hovoríme o dobe železnej. V Západnej Európe to boli Kelti, ktorí ako jedni z prvých začali železo spracúvať a hromadne z neho vyrábať predmety. Prvé taviace pece boli zahĺbené jamové pece, do ktorých sa dávala železná ruda a drevené uhlie. Dúchadlami sa teplota zvyšovala na 1 200 stupňov Celsia, čo je bod, pri ktorom sa už dá tavbou získať železo. Kelti používali hlbšie taviace pece, v ktorých sa železo ukladalo na dne a nečistota zvaná troska sa hromadila na povrchu.