Na to mu Jana povedala : „Pre Boha vás prosím, neplytvajte časom a neváhajte s mojím vyslaním, lebo práve dnes utrpel šľachetný dauphin pri Orléanse veľkú pohromu a ešte väčšia mu hrozí, ak ma k nemu rýchlo nepošlete.“ Keď sa po niekoľkých dňoch vancoulerský kapitán dozvedel, že obrancovia Orléansu skutočne utrpeli v deň, keď hovoril s Janou z Arku, veľkú porážku, začal váhať. Napokon súhlasil, nechal Jane ušiť mužský odev, ako si to želala a so sprievodom šiestich jazdcov ju poslal ku kráľovi. Ten sa nachádzal o 500 kilometrov ďalej, a to bolo treba prejsť cez nepriateľské územie. Po 11 dňoch sa to spomínanej družine podarilo. Po niekoľkých dňoch Jane z Arku umožnili prijatie u kráľa. Porozprávala kráľovi o záhadných hlasoch, ktoré už dlhší čas počuje, a o víziách, v ktorých sa jej zjavujú svätí, nabádajúc ju, že treba vyslobodiť Orléans a priviesť kráľa na korunováciu do Remeša. 26 ročný dauphin Karol prijal tieto slová. Veľmi im však neuveril. Celú vec posúdili teológovia, právnici a kráľovskí radcovia. Dokonca skupinka dám ju preskúmala, či ide skutočne o „pravú a nedotknutú pannu“. Jana dostala kompletné rytierske brnenie z bieleho panciera, koňa a výstroj. Všade, kde sa pohla, ju ľudia vítali s ohromným nadšením. Prítomnosť Jany z Arku dodalo všetkým toľko odvahy, že to, čo sa nepodarilo za pol roka, sa dosiahlo za desať dní. Dňa 8. mája 1429 bol Orléans oslobodený, čím nastal zásadný obrat vo vojne. Neskôr bol francúzsky kráľ Karol VII. korunovaný. Stačilo už len oslobodiť Paríž, ale útok na Paríž v septembri 1429, pri ktorom bola zranená, sa nevydaril. 23. mája 1430 pri meste Campagne sa dostala do burgrundského zajatia. Angličania ju vykúpili za 10 000 zlatých a neskôr ju odsúdili na smrť. Poprava bola vykonaná 30. mája 1431 na námestí v Ronene.