Hrdinka storočnej vojny - Jana z Arku

Storočná vojna, najdlhšia zo známych vojen v ľudských dejinách, bola vojnovým konfliktom, v ktorom proti sebe bojovali dve najsilnejšie západoeurópske feudálne mocnosti Anglicko a Francúzsko. Povestnou sa stala ani nie tak dĺžkou trvania, lež skôr absolútnou zbytočnosťou. Obidve bojujúce strany boli po vojne v rovnakej situácii ako pred ňou. Vojnou nezískalo v podstate nič ani Anglicko, ani Francúzsko. Takže storočná vojna bola napokon iba strašným nešťastím. Vojna netrvala presne sto rokov. Storočná sa volá preto, lebo sa pretiahla cez celé jedno storočie. Historici už vypočítali, že na 55 rokov vojny pripadalo 61 rokov skutočného alebo zdanlivého mieru. Roky bojov sa striedali s rokmi prímeria, ale vojnový stav trval a kruto doliehal najmä na obyvateľov Francúzska, na ktorého území sa bojovalo. Pozície bojujúcich strán sa počas vojny striedali. Raz na tom bolo lepšie Francúzsko a raz Anglicko. V roku 1428 začali Angličania obliehať mesto Orléans, ktoré bolo symbolickým centrom Armagnakovcov, ale predovšetkým významným strategickým bodom, ktorý otváral Angličanom cestu do južného Francúzska. Medzi pospolitým ľudom kolovali rozličné chýry o blížiacej sa skaze Francúzska, ktorému vraj nik nepomôže. Nádeje sa upierali už len k Bohu. V tejto súvislosti sa začali objavovať rozličné mesianistické fámy. Medzi nimi aj taká, podľa ktorej môže Francúzsko zachrániť nepoškvrnená, nevinná panna. A takáto panna aj skutočne prišla. Asi sedemnásťročná prostá dedinská dievčina Jana z Arku, pochádzajúca z osady Domrény na francúzsko – lotrinskom pohraničí, sa prihlásila v januári 1429 u veliteľa kráľovskej posádky v champanskom mestečku Vancouleur. Podľa slov súdobého kronikára mu povedala : „Urodzený pán kapitán, chcem vám povedať, že už pred časom a niekoľkokrát mi Boh dal vedieť a prikázal mi, aby som odišla k šľachetnému dauphinovi, ktorý má byť a aj je pravým francúzskym kráľom. Má mi dať vojakov a ja oslobodím Orléans z obkľúčenia a jeho dovediem do Remeša na korunováciu.“ Je samozrejmé, že kráľovský dôstojník nemohol brať tieto veci vážne. Napriek úpenlivým prosbám Janu odmietol a poslal domov.

Na to mu Jana povedala : „Pre Boha vás prosím, neplytvajte časom a neváhajte s mojím vyslaním, lebo práve dnes utrpel šľachetný dauphin pri Orléanse veľkú pohromu a ešte väčšia mu hrozí, ak ma k nemu rýchlo nepošlete.“ Keď sa po niekoľkých dňoch vancoulerský kapitán dozvedel, že obrancovia Orléansu skutočne utrpeli v deň, keď hovoril s Janou z Arku, veľkú porážku, začal váhať. Napokon súhlasil, nechal Jane ušiť mužský odev, ako si to želala a so sprievodom šiestich jazdcov ju poslal ku kráľovi. Ten sa nachádzal o 500 kilometrov ďalej, a to bolo treba prejsť cez nepriateľské územie. Po 11 dňoch sa to spomínanej družine podarilo. Po niekoľkých dňoch Jane z Arku umožnili prijatie u kráľa. Porozprávala kráľovi o záhadných hlasoch, ktoré už dlhší čas počuje, a o víziách, v ktorých sa jej zjavujú svätí, nabádajúc ju, že treba vyslobodiť Orléans a priviesť kráľa na korunováciu do Remeša. 26 ročný dauphin Karol prijal tieto slová. Veľmi im však neuveril. Celú vec posúdili teológovia, právnici a kráľovskí radcovia. Dokonca skupinka dám ju preskúmala, či ide skutočne o „pravú a nedotknutú pannu“. Jana dostala kompletné rytierske brnenie z bieleho panciera, koňa a výstroj. Všade, kde sa pohla, ju ľudia vítali s ohromným nadšením. Prítomnosť Jany z Arku dodalo všetkým toľko odvahy, že to, čo sa nepodarilo za pol roka, sa dosiahlo za desať dní. Dňa 8. mája 1429 bol Orléans oslobodený, čím nastal zásadný obrat vo vojne. Neskôr bol francúzsky kráľ Karol VII. korunovaný. Stačilo už len oslobodiť Paríž, ale útok na Paríž v septembri 1429, pri ktorom bola zranená, sa nevydaril. 23. mája 1430 pri meste Campagne sa dostala do burgrundského zajatia. Angličania ju vykúpili za 10 000 zlatých a neskôr ju odsúdili na smrť. Poprava bola vykonaná 30. mája 1431 na námestí v Ronene.