Storočná vojna, najdlhšia zo známych vojen v ľudských dejinách, bola vojnovým konfliktom, v ktorom proti sebe bojovali dve najsilnejšie západoeurópske feudálne mocnosti Anglicko a Francúzsko. Povestnou sa stala ani nie tak dĺžkou trvania, lež skôr absolútnou zbytočnosťou. Obidve bojujúce strany boli po vojne v rovnakej situácii ako pred ňou. Vojnou nezískalo v podstate nič ani Anglicko, ani Francúzsko. Takže storočná vojna bola napokon iba strašným nešťastím. Vojna netrvala presne sto rokov. Storočná sa volá preto, lebo sa pretiahla cez celé jedno storočie. Historici už vypočítali, že na 55 rokov vojny pripadalo 61 rokov skutočného alebo zdanlivého mieru. Roky bojov sa striedali s rokmi prímeria, ale vojnový stav trval a kruto doliehal najmä na obyvateľov Francúzska, na ktorého území sa bojovalo. Pozície bojujúcich strán sa počas vojny striedali. Raz na tom bolo lepšie Francúzsko a raz Anglicko. V roku 1428 začali Angličania obliehať mesto Orléans, ktoré bolo symbolickým centrom Armagnakovcov, ale predovšetkým významným strategickým bodom, ktorý otváral Angličanom cestu do južného Francúzska. Medzi pospolitým ľudom kolovali rozličné chýry o blížiacej sa skaze Francúzska, ktorému vraj nik nepomôže. Nádeje sa upierali už len k Bohu. V tejto súvislosti sa začali objavovať rozličné mesianistické fámy. Medzi nimi aj taká, podľa ktorej môže Francúzsko zachrániť nepoškvrnená, nevinná panna. A takáto panna aj skutočne prišla. Asi sedemnásťročná prostá dedinská dievčina Jana z Arku, pochádzajúca z osady Domrény na francúzsko – lotrinskom pohraničí, sa prihlásila v januári 1429 u veliteľa kráľovskej posádky v champanskom mestečku Vancouleur. Podľa slov súdobého kronikára mu povedala : „Urodzený pán kapitán, chcem vám povedať, že už pred časom a niekoľkokrát mi Boh dal vedieť a prikázal mi, aby som odišla k šľachetnému dauphinovi, ktorý má byť a aj je pravým francúzskym kráľom. Má mi dať vojakov a ja oslobodím Orléans z obkľúčenia a jeho dovediem do Remeša na korunováciu.“ Je samozrejmé, že kráľovský dôstojník nemohol brať tieto veci vážne. Napriek úpenlivým prosbám Janu odmietol a poslal domov.