V 10. storočí prišli do Európy ugrofínske kmene Maďarov. Žili kočovným spôsobom života. Boli dobrí bojovníci. Roku 907, po príchode do Podunajskej nížiny, sa proti nim postavili Bavori. Tých porazili v bitke pri Bratislave. Roku 955 však vojsku Ota I. Veľkého podľahli a ich spôsob života sa začal meniť na usadlý. Začali si vytvárať štát. Náčelníkom Maďarov bol Arpád. Ich prvým kráľom bol Gejza (z rodu Arpádovcov).

Druhým kráľom bol Štefan I. sv. Roku 1000 ho korunovali za kráľa Uhorska (pápež Silvester III), čím oficiálne potvrdili Uhorské kráľovstvo. Štefan prijal do ríše kresťanstvo, vytvoril arcibiskupstvo v Ostrihome. Hlavným sídlom panovníka Uhorska bol Budín. Štefan rozdelil Uhorsko na župy, ktoré spravovali župani. Územie sa postupne zväčšovalo, hlavne o Slovensko. Ďalšími panovníkmi Uhorska boli Peter a Samuel Aba. Kráľ Ondrej I. udelil svojmu bratovi Belovi I. titul Nitrianskeho vojvodu. Vzniklo tak tzv. "Nitrianske údelné vojvodstvo", kde sídlil následník trónu, ktorý razil vlastné mince, mal vlastnú armádu a spravoval 1/3 územia - sever. Belo I. sa potom stal kráľom, a nitriansky vojvoda bol Šalamún. Takto sa to opakovalo aj pri kráľoch Gejzovi I. a Ladislavovi I. svätom (za jeho vlády bolo celé už Slovensko súčasťou Uhorska). Ladislav ustanovil za nitrianskeho vojvodu Lamperta, ktorý sa však kráľom nestal. Potom vládol Koloman, ktorý údelné vojvodstvo zrušil (1105).

V 11.- 13. storočí existovali na území Uhorska nasledovné sídla: dediny, hradiská, ktoré zanikali a nahrádzali ich hrady ako sídla županov, mestá ešte neexistovali. V ríši sa rozrastali kostoly a kláštory. Prvý kláštor stál na vrchu Zobor. Z rokov 1111 a 1113 pochádzajú "Zoborské listiny". Z tohto obdobia pochádzajú i legendy o pustovníkoch sv. Svoradovi a Benediktovi. Na našom území sa nepoužívala slovenčina, ale slovakizovaná čeština a nárečia.

Kráľ Belo III. rozšíril Uhorsko, bol úspešný panovník. V 13. storočí však Uhorsko upadalo. Ondrej II. viedol expanzívnu zahraničnú politiku, šľachta si žiadala vyššie práva. Ondrej preto roku 1222 vydal Zlatú bulu, v ktorej obmedzil moc vysokej šľachty a viac práv získala nižšia šľachta. Ďalším negatívnym prvkom vo vývoji súdobého Uhorska bola vláda Bela IV. Do Uhorska na dva roky (1241-1242) vpadli Tatári a vyplienili krajinu. Belo neúspešne bojoval proti rak. vojvodovi Fridrichovi o časť územia. Takisto bojoval proti Přemyslovi Otakarovi II. Ďalším panovníkom bol Ladislav IV., za ktorého vládla matka Alžbeta, ktorá sa opierala o turkotatárske obyvateľstvo - Kumánov. Anarchia v štáte vyvrcholila za Ondreja III., ktorým vymrel rod Arpádovcov. Na Slovensku vládli prakticky veľmoži, predovšetkým Matúš Čák Trenčiansky a Omodejovci.

Roku 1308 nastúpila nová dynastia - Anjouovci. Kráľ Karol Róbert porazil časť veľmožov (Omodejovcov porazil roku 1321 v bitke pri Rozhanovciach), centralizoval moc v krajine, vybudoval silnú armádu, zaviedol nové dane. Vznikli prvé slovenské mestá Trnava, Bratislava i Žilina. Za vlády ďalšieho kráľa Ľudovíta Veľkého sa Uhorsko spojilo s Poľskom. Ľudovít udelil žilinským Slovákom listinu "Privilégium pro Slavis", ktorým zjednotil počet Nemcov (ktorí založili Žilinu) a Slovákov v mestskej rade.

Prvou ženou na uhorskom tróne bola Mária Uhorská. Za vlády Anjouovcov vznikali aj ďalšie mestá - hlavne banské, lebo na Slovensku bolo veľa nerastného bohatstva. Králi udeľovali výsady cudzincom, ktorí osídľovali ich krajinu. Pozývali hlavne Nemcov, Románov, Rusov, Židov (finančníci), Valachov (z Rumunska, pastieri) a Rómov (lacná pracovná sila, kočovníci z Indie). Králi slovenské mestá značne podporovali (privilégiami, odpustením daní a pod.).

Mária Uhorská sa vydala za Žigmunda Luxemburského, ktorý sa stal uhorským kráľom. Stal sa i rímskym cisárom, viedol v Uhorsku vojny proti veľmožom a proti Turkom, ktorí ohrozovali jeho južnú hranicu. (1395 - bitka pri Nikopole, Žigmund porazil turecké vojsko). Stal sa i českým kráľom, bojoval proti Husitom. Potom vládol v Uhorsku Albrecht Habsburský a po ňom Ladislav Pohrobok. Koncom 15. storočia bol za vládcu korunovaný veľmož z rodu Huňadyovcov - Matej Korvín. Matej uskutočnil viaceré reformy: Založil žoldnierske vojsko - čierny pluk, zaviedol nové dane, pozýval valachov, podporoval mestá, vzdelanosť a umenie, za jeho vlády sa do Uhorska dostali myšlienky humanizmu a renesancie. Roku 1467 založil Akadémiu Istropolitanu, univerzitu v Bratislave.