referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Maják na ostrove Faros
Dátum pridania: 25.09.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: LordAkyn
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 600
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Mesto Alexandria za vlády Alexandra Veľkého sa stávalo významným prístavným mestom. Preto bolo potrebné vytvorenie bezpečného vjazdu lodí do prístavu. Alexandrov nástupca v Egypte Ptolemaios I. Sotér sa teda rozhodol roku 299 pred n. l. vybudovať maják na neďalekom ostrovčeku, ktorý miestni obyvatelia volali Faros. Maják stavali 20 rokov.

Maják bol vysoký 124 metrov, čo je viac ako najvyšší súčasný maják na svete v meste Jokohama v Japonsku, ktorý meria 106 metrov. Dlho predstavoval aj najvyššiu obývanú budovu sveta.

Šesť metrov vysoké steny plošiny chránili stavbu pred rozbúreným morom. Spodná časť budovy merala 61 metrov do výšky a mala štvorcový pôdorys. Stredná časť mala osemuholníkový prierez. Nachádzali sa tu miestnosti, ktoré využívali strážcovia na pozorovanie mora, využívali ich aj astronómovia, ktorí hľadali kométy a iné znamenia. Vnútrom majáka prechádzala špirálovitá rampa, ktorá uľahčovala prácu zvieratám, ktoré ťahali po rampe káry s nákladom paliva. Na vrchnej časti stavby bolo signálne zrkadlo, ktoré pravdepodobne zostrojil Archimedes z vylešteného bronzu. Zrkadlo mohla obsluha majáku využívať za slnečného dňa na posielanie signálov. Podľa niektorých antických historikov sa v zrkadle umiestnenom na vrchole majáka odrážalo mesto Byzantion /dnešný Istanbul/ vzdialené 1 250 kilometrov.

Na vrchole veže plápolala veľká vatra. Blčala v stĺpovej sieni bez stien, takže prúdiaci vzduch zabezpečoval dostatočný prívod kyslíka. V majáku spálili za deň veľké množstvo dreva, ktoré bolo v Alexandrii vzácnosťou. Preto dovážali borovicové drevo loďami do prístavu. Počas existencie majáku v ňom zhorelo viac ako milión stromov. O šesť metrov vysokej soche na vrcholčeku veže sa dlho odborníci domnievali, že znázorňovala antického pána morí Poseidóna. Dnes však predpokladáme, že išlo o Dia Sotéra /Spasiteľa/, ktorý pomocou dômyselného zariadenia prstom ukazoval na miesto východu a západu slnka. Známy židovský historik Josephus Flavius vypočítal, že svetlo majáka mohli vidieť námorníci do vzdialenosti 56 kilometrov.

Staviteľ majáka, Sóstratos, dal na svoje dielo vytesať nápis s venovaním: “Sóstratos z Knidu, Dexifanov syn, bohom chrániacim plavcov.“ O majáku vzniklo mnoho legiend. Podľa jednej mohli obrancovia mesta vhodnou manipuláciou využívať zrkadlo ako reflektor. Pomocou odrazených slnečných lúčov dokázali oslepiť útočníkov na nepriateľských plachetniciach. Zachovalo sa nám aj viacero vyobrazení majáka na minciach a mozaikách, ako aj opisov v knihách dávnych cestovateľov. Istý Arab menom Ibn al Šajk navštívil Alexandriu v rokoch 1165-1166 a zmeral celý maják motúzom.

Alexandriu v neskoršom období dobyli Arabi, ale jej význam čoraz viac upadal. Prístav sa zanášal a maják nikto nepotreboval. Jeho existenciu ukončilo zemetrasenie, po ktorom zostali len rozvaliny roztrúsené na morskom dne. V roku 1990 uskutočnila skupina francúzskych archeológov a potápačov podmorský výskum pozostatkov a sôch, o ktorých sa domnievajú, že sú zvyškami majáka.

Maják na ostrove Faros postavili ako posledný zo známych divov sveta, ale bol z nich asi najužitočnejší. Medzi divy antického sveta bol zaradený až v 6 storočí n. l.
 
Podobné referáty
Maják na ostrove Faros SOŠ 2.9612 363 slov
Maják na ostrove Faros GYM 3.0082 557 slov
Maják na ostrove Faros 2.9393 557 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.