15. jún 1312

Poznámka: Všetko nižšie uvedené sa odohralo až po vymretí rodu Arpádovcov

V období bojov o uhorský trón (po vymretí rodu Arpádovcov) bolo Uhorsko rozdelené medzi niekoľko vládnucich rodov. Na scéne sa však objavuje Karol Róbert z Anjou (syn sestry Ondreja III. - posledného Arpádovca), ktorý je podporovaný pápežom. Na väčšej časti územia dnešného Slovenska vládne Matúš Čák - Trenčiansky, na východe Slovenska Omodej z rodu Abovcov a jeho synovia.

V apríli 1312 pritiahol kráľ na východné Slovensko, aby si tu upevnil svoje postavenie a pomohol mestu Košice, ktoré bolo v spore s Omodejovcami. Kráľ posilnil posádku Košíc, a potom obkľúčil Šarišský hrad. Po neúspešnom obliehaní a po správe, že Matúš Čák posiela hradu značnú posilu, sa kráľ stiahol do Levoče. To využili Omodejovci a obkľúčili Košice. Kráľ sa však vybral mestu na pomoc. Lesy, rozprestierajúce sa na západnej strane Košíc, robili terén nevhodným na boj, preto kráľ obišiel Omodejove vojsko z juhu a pohol sa k Rozhanovciam. Rieka Torysa tu tečie v nie príliš širokom, mierne sa zvažujúcom údolí, kde mohol rozvinúť bojový šík a využiť údernú silu jazdectva. Obe nepriateľské vojská sa snažili zaujať čo najvýhodnejšie postavenie. Úspešnejší boli kráľovi protivníci, ktorí sa rozvinuli na úpätí kopca pri Toryse. Karolovi Róbertovi nezvýšilo iné, ako zaujať postavenie v údolí.

Zrážka Omodejových vojsk so silami Karola Róberta bola mimoriadne silná a účinná. Kronikári túto bitku opisujú ako najstrašnejšiu od porážky pri rieke Slaná. Omodejovci dúfali, že prvým úderom rozhodnú osud bitky vo svoj prospech, preto ho usmernili proti tej časti kráľovských vojsk, kde sa zdržiaval panovník. Viacerí z kráľovskej družiny padli a dokonca zahynul aj kráľovský zástavník. V tom čase však zo strany dorazili ku kráľovi rytieri rádu Johanitov a bránili kráľa vlastnými telami. Onedlho padli vodcovia Omodejových vojsk a navyše dorazili oddiely košických mešťanov, čo rozhodlo bitku v kráľov prospech. Na konci bitky kráľ bojoval pod zástavou Johanitov.

Templári: podľa niektorých kronikárov je veľmi pravdepodobné, že oddiel Johanitov, ktorý chránil kráľa vlastnými telami, bol zložený prevažne z bývalých Templárov, ktorí sa po zrušení rehole uchýlili k Johanitom. Johaniti im boli názorovo najbližší (hoci si tieto dve rehole v minulosti konkurovali).