Súhrn všetkých týchto nálezov ukazuje, že poznatky o prirodzenom vzniku človeka, ktoré bádanie v 19. storočí po prvý raz dosiahlo a v prvej polovici 20. storočia prehĺbilo, sú v základných črtách správne. Namiesto rozprávok, strácajúcich sa v mystickej temnote, nastúpil vedecky zdôvodnený a jasný obraz vzniku človeka.

Okrúhlo pred pol miliónom rokov žil v Ázii, Afrike a Európe už spomenutý takzvaný opočlovek – Pithecanthropus. Pozostatky tohto živočícha, ktorý si ako prvý zaslúžil pomenovanie "človek", objavili na rôznych miestach na Jáve, v Číne, v Afrike a tiež v Európe, a to v Nemecku v obci Mauer pri Heidelbergu. So spôsobom života týchto ľudí, ktorí mali hrubé, otĺkaním opracované kamenné nástroje, nás najlepšie oboznámilo nálezisko v Ču-Ku-Tiene pri Pekingu v Číne. Opoľudia tu žili v krajine bohatej na jaskyne, poznali a používali oheň a lovili veľkú divú zver. K ich lovnej koristi patrili jeleň, gazela, bizón, kôň, diviak, leopard, tiger, hyena, medveď, nosorožec a slon. O spôsobe lovu nevieme nič. Rovnako dôležitý pre zaobstarávanie potravy bol zber plodov, korienkov a drobných živočíchov. Na základe rozsekaných ľudských kostí a rozdrvených ľudských lebiek možno predpokladať kanibalizmus.

Keď človek začal bojovať s prírodou prácou svojich rúk, začali sa vyvíjať aj reč a myslenie, ktoré mu pomáhali prírodu aktívne pretvárať, t.j. prispôsobovať ju svojim potrebám. Tak sa výmena myšlienok stala, odkedy jestvujú ľudia, stálou a životne dôležitou nutnosťou, pretože bez nej nie je možné uskutočniť spoločný postup človeka v boji s prírodou, v boji o vytváranie potrebných materiálnych statkov.

V súvislosti so zlepšením práce a spôsobu života zmenil sa aj vzhľad týchto praľudí. Z Pithecanthropusa sa stal Paleokantrop (starý, praveký človek), ktorý bol pomenovaný podľa miesta prvého nálezu v Neanderskom údolí (Neandertale) pri Dusseldorfe tiež „neandertálcom“. (Na Slovensku sa našiel travertínový odliatok lebky neandertálca v Gánovciach pri Poprade.) Postavou sa málo líšili od dnešného človeka. Mali mocné telo, no ich výška nepresahovala 155-160 cm. Neandertálci žili pod holým nebom, kde ich proti vetru a nepohodám počasia chránil jednoduchý prístrešok z vetiev a lístia pod previsnutými skalami alebo blízko jaskýň. Pretože si potravu, ako Pitekantropy, zaobstarávali ešte výlučne lovom alebo zberom, bola s tým spojená častá zmena táborísk. Pri love na nebezpečného jaskynného medveďa už pravdepodobne používali oheň.

Z tlúp vznikali rody. Potreba vzájomnej pomoci pri zadovažovaní potravy, boj proti nepohodám prírody a divej zveri užšie stmelili tlupové pospolnosti a vzťahy spriatelených tlúp viedli k zavedeniu určitých poriadkov spoločenského života vo vnútri jednotlivých pospolností. Predpokladá sa, že vytvorenie rodov ako trvalej organizačnej formy sa uskutočnilo v tom čase, keď sa z neandertálca vyvinul človek terajšieho vzhľadu, pomenovaný Neanthropus (človek dnešného typu) alebo tiež Homo sapiens. (Táboriská lovcov mamutov boli objavené aj v Čechách a na Slovensku (Dolní Věstonice na Morave, Moravany pri Piešťanoch a i.)) Prirodzeným dôsledkom čoraz zložitejších pracovných postupov vo vnútri rodových pospolností zberačov a lovcov bol vznik jednoduchej prirodzenej deľby práce medzi pohlaviami. Muži chodili na lov a ženy zbierali potravu. Telesná stavba ľudí, ktorých pozostatky sa našli, sa nelíšia od dnešného človeka.

Podstatná zmena v spôsobe života ľudí nastala, keď začali pestovať rastliny, krotiť a chovať zvieratá. Ďalším veľkým zlomom a novým pokrokom ľudskej spoločnosti bolo objavenie kovu a naučenie sa ho taviť z rudy. Život v pospolitosti sa začal postupom času deliť. Muž sa zaoberal dobytkárstvu, lovom a žena robila hlavné práce v poľnohospodárstve, starala sa o odev a výchovu detí. Vznikali rôzne pastierske kmene, ktoré sa oddelili od roľníkov. To bola prvá veľká spoločenská deľba práce, ktorej význam spočíval hlavne v tom, že v dôsledku rozličných výrobných odvetví sa stala výmena výrobkov mimo oblasti kmeňov nutnosťou. Na túto výmenu sa vyrábal nadprodukt presahujúci vlastnú potrebu. Došlo k oddeleniu roľníctva a remeselníctva. K ďalšiemu rozhodujúcemu pokroku na ceste k ovládaniu prírody človekom a vo vývoju ľudskej spoločnosti zaznamenal výdobytok hospodárskeho využitia železa.

To všetko spolu s ďalším vývojom schopnosti myslenia a reči rozhodujúcim spôsobom prispelo ku zmene telesnej formy človeka tak, že asi pred 40-35 000 rokmi pred naším letopočtom dosiahol dnešný vzhľad a naučil sa bojovať s prírodou a tiež sa naučil ju ovládať.