Ľudia sa už od nepamäti pokúšali vysvetliť vznik človeka. Pri nedostatku akýchkoľvek vedeckých poznatkov mohli však ľudia minulých tisícročí a stáročí vyslovovať svoje myšlienky o pôvode človeka iba vo forme viac-menej fantastických dohadov. ň

Tak vznikali mýty a rozprávky, báje a legendy, v ktorých sa počiatok jestvovania sveta, neba, zeme a nakoniec aj človeka opisoval najrozmanitejším spôsobom. Napríklad niektoré skupiny praobyvateľov Austrálie si vznik človeka vysvetľovali tak, že ľudí stvoril dobrý duch Muramura z čiernych jašteríc, ktorým odsekol chvost, a aby mohli chodiť vzpriamene, premenil im nohy na ľudské údy.

V Oriente, kde sa veľmi včasne vyvinulo vyspelé hrnčiarske umenie, bolo prirodzené, že si stvorenie človeka predstavovali z hliny alebo blata.

Rimania sa živo zaujímali o otázku praľudstva, ktoré vraj kedysi pozostávalo z obrov. Mohutné fosílne zvieracie kosti pochádzajúce zo slonov alebo ich predchodcov, považovali za pozostatky mocných ľudských obrov. Sám cisár Augustus si vo svojej vile na ostrove Capri založil zbierku kostí obrov.

Dnes sa veda snaží vytvoriť čo najpravdivejší najvernejší obraz o vzniku človeka. Predpoklady na to vytvorili veľkí myslitelia a prírodovedci posledných dvoch storočí, ako aj obrovský pokrok vo všetkých vedných odboroch. K teoretickým úvahám za posledných sto rokov (neandertálsky človek bol objavený roku 1856) pribúdali v čoraz väčšej miere zvyšky kostier ľudí, ktorí žili kedysi pred dávnymi tisícročiami. Pomocou týchto objavov a poznatkov sa podarilo modernej vede osvetliť temnotu okolo pôvodu človeka a načrtnúť taký obraz o jeho vzniku, o správnosti ktorého (v základných črtách) už sotva možno pochybovať.

Pre výklad otázky vzniku človeka sa musíme napokon zaoberať dôležitou skupinou vymretých ľudoopov - Australopitekmi (z latinčiny australis = južný a pithecus = opica), ktorí boli objavení v južnej Afrike. Australopiteky sú veľmi dôležitým objavom preto, lebo nám v mnohých ohľadoch vysvetľujú otázky vonkajšieho vzhľadu a spôsobu života živočíšnych predkov človeka. Obzvlášť dôležité je zistenie, že sa tieto juhoafrické ľudoopy ďalej vyvíjali podobne ako človek. Avšak je treba zdôrazniť, že samotné Australopiteky sú sotva živočíšnymi predkami človeka. Podľa výsledkov bádania žili Austrálopitekove mladšie formy ešte v tom čase, keď už jestvovali ľudia. Dôvodom zaoberania sa týmito tvormi je dôležité preto, lebo sú nanajvýš názorným modelom živočíšnych predkov človeka. Podľa dnešných poznatkov je celkom možné odvodiť ľudstvo od tvorov, ktoré sa Australopitekom veľmi podobali.

Ak chceme zistiť, ako vznikol človek, musíme mať najprv ujasnenú otázku, čím sa vlastne človek odlišuje od zvieraťa. Názor, akým je vzpriamená chôdza, nie je tým znakom, ktorý sa človek odlišuje od zvieraťa. Dôkazom o postupnom vývoji človeka zo živočíšnej ríše je doteraz zachovaný kostrový materiál z opoľudí - Pithecanthropus erectus. Iné dôkazy tvoria prvé primitívne nástroje opočloveka. Známe nálezisko, na ktorom boli kostrové zvyšky i nástroje, je Ču-Ku-Tien v Číne (30 km od Pekingu). Tieto nálezy ukazujú, že tvory, ktoré pochádzali z vymretého, vysoko vyvinutého druhu ľudoopov, naučili sa v priebehu dlhého vývinu pracovať.

Čínsky opočlovek - Sinanthropus pekinensis, ktorý žil pred 500 000 rokmi, si zhotovoval najjednoduchšie nástroje z kameňa a robil spoločné poľovačky na veľké zvieratá. Nálezy vrstiev popola a zuhoľnatených kostí spolu s nástrojmi a kostrovými zvyškami Sinantropa dokazujú, že čínsky opočlovek používal oheň. Ču-Ku-Tien je teda podľa dnešného stavu našich vedomostí tým miestom, na ktorom možno dokázať najstaršie používanie ohňa v celých dejinách ľudstva. Objav Sinantropa je však významný hlavne v inom ohľade, ktorý človeka odlíšil od zvieraťa. Dôkladné skúmanie lebiek (výliatkov mozgu) Sinantropov viedlo k záveru, že sa u tohto najstaršieho predstaviteľa ľudstva dajú už dokázať začiatky reči a prevládajúca pravorukosť ako u nás - dnešných ľudí.Súhrn všetkých týchto nálezov ukazuje, že poznatky o prirodzenom vzniku človeka, ktoré bádanie v 19. storočí po prvý raz dosiahlo a v prvej polovici 20. storočia prehĺbilo, sú v základných črtách správne. Namiesto rozprávok, strácajúcich sa v mystickej temnote, nastúpil vedecky zdôvodnený a jasný obraz vzniku človeka.

Okrúhlo pred pol miliónom rokov žil v Ázii, Afrike a Európe už spomenutý takzvaný opočlovek – Pithecanthropus. Pozostatky tohto živočícha, ktorý si ako prvý zaslúžil pomenovanie "človek", objavili na rôznych miestach na Jáve, v Číne, v Afrike a tiež v Európe, a to v Nemecku v obci Mauer pri Heidelbergu. So spôsobom života týchto ľudí, ktorí mali hrubé, otĺkaním opracované kamenné nástroje, nás najlepšie oboznámilo nálezisko v Ču-Ku-Tiene pri Pekingu v Číne. Opoľudia tu žili v krajine bohatej na jaskyne, poznali a používali oheň a lovili veľkú divú zver. K ich lovnej koristi patrili jeleň, gazela, bizón, kôň, diviak, leopard, tiger, hyena, medveď, nosorožec a slon. O spôsobe lovu nevieme nič. Rovnako dôležitý pre zaobstarávanie potravy bol zber plodov, korienkov a drobných živočíchov. Na základe rozsekaných ľudských kostí a rozdrvených ľudských lebiek možno predpokladať kanibalizmus.

Keď človek začal bojovať s prírodou prácou svojich rúk, začali sa vyvíjať aj reč a myslenie, ktoré mu pomáhali prírodu aktívne pretvárať, t.j. prispôsobovať ju svojim potrebám. Tak sa výmena myšlienok stala, odkedy jestvujú ľudia, stálou a životne dôležitou nutnosťou, pretože bez nej nie je možné uskutočniť spoločný postup človeka v boji s prírodou, v boji o vytváranie potrebných materiálnych statkov.

V súvislosti so zlepšením práce a spôsobu života zmenil sa aj vzhľad týchto praľudí. Z Pithecanthropusa sa stal Paleokantrop (starý, praveký človek), ktorý bol pomenovaný podľa miesta prvého nálezu v Neanderskom údolí (Neandertale) pri Dusseldorfe tiež „neandertálcom“. (Na Slovensku sa našiel travertínový odliatok lebky neandertálca v Gánovciach pri Poprade.) Postavou sa málo líšili od dnešného človeka. Mali mocné telo, no ich výška nepresahovala 155-160 cm. Neandertálci žili pod holým nebom, kde ich proti vetru a nepohodám počasia chránil jednoduchý prístrešok z vetiev a lístia pod previsnutými skalami alebo blízko jaskýň. Pretože si potravu, ako Pitekantropy, zaobstarávali ešte výlučne lovom alebo zberom, bola s tým spojená častá zmena táborísk. Pri love na nebezpečného jaskynného medveďa už pravdepodobne používali oheň.

Z tlúp vznikali rody. Potreba vzájomnej pomoci pri zadovažovaní potravy, boj proti nepohodám prírody a divej zveri užšie stmelili tlupové pospolnosti a vzťahy spriatelených tlúp viedli k zavedeniu určitých poriadkov spoločenského života vo vnútri jednotlivých pospolností. Predpokladá sa, že vytvorenie rodov ako trvalej organizačnej formy sa uskutočnilo v tom čase, keď sa z neandertálca vyvinul človek terajšieho vzhľadu, pomenovaný Neanthropus (človek dnešného typu) alebo tiež Homo sapiens. (Táboriská lovcov mamutov boli objavené aj v Čechách a na Slovensku (Dolní Věstonice na Morave, Moravany pri Piešťanoch a i.)) Prirodzeným dôsledkom čoraz zložitejších pracovných postupov vo vnútri rodových pospolností zberačov a lovcov bol vznik jednoduchej prirodzenej deľby práce medzi pohlaviami. Muži chodili na lov a ženy zbierali potravu. Telesná stavba ľudí, ktorých pozostatky sa našli, sa nelíšia od dnešného človeka.

Podstatná zmena v spôsobe života ľudí nastala, keď začali pestovať rastliny, krotiť a chovať zvieratá. Ďalším veľkým zlomom a novým pokrokom ľudskej spoločnosti bolo objavenie kovu a naučenie sa ho taviť z rudy. Život v pospolitosti sa začal postupom času deliť. Muž sa zaoberal dobytkárstvu, lovom a žena robila hlavné práce v poľnohospodárstve, starala sa o odev a výchovu detí. Vznikali rôzne pastierske kmene, ktoré sa oddelili od roľníkov. To bola prvá veľká spoločenská deľba práce, ktorej význam spočíval hlavne v tom, že v dôsledku rozličných výrobných odvetví sa stala výmena výrobkov mimo oblasti kmeňov nutnosťou. Na túto výmenu sa vyrábal nadprodukt presahujúci vlastnú potrebu. Došlo k oddeleniu roľníctva a remeselníctva. K ďalšiemu rozhodujúcemu pokroku na ceste k ovládaniu prírody človekom a vo vývoju ľudskej spoločnosti zaznamenal výdobytok hospodárskeho využitia železa.

To všetko spolu s ďalším vývojom schopnosti myslenia a reči rozhodujúcim spôsobom prispelo ku zmene telesnej formy človeka tak, že asi pred 40-35 000 rokmi pred naším letopočtom dosiahol dnešný vzhľad a naučil sa bojovať s prírodou a tiež sa naučil ju ovládať.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vznik človeka a ako začal bojovať s prírodou a začal ju ovládať