Niekedy pred našim letopočtom: Mesto Rím založili Romulus a Remus, ktorých vychovala vlčica. V okolí žili kmene Italikov, Latinov a Etruskov a tak Rím nemal problémi s obyvateľstvom. Vtedy bol ešte Rím iba malým kráľovstvom. No, vlády sa ujali siedmi Etruský králi. Najväčšej pocte sa tešili Romulus, Servius Tulius a Superbus.

Neskôr sa to králom nepáčilo a tak založili republiku, vládla rada starších(v tomto prípade senát). V tých časoch sa ľud delil na Patricijov(bohatých pánov) a Plebejcov(bežných biednych občanov). Senát tvorilo 300 najbohatších Patricijov, dvoch konzulov(v prípade vojny išiel jeden do boja a z druhého bol rímsky diktátor, ktorý mohol byť sám iba 6 mesiacov) a neskôr aj dvoch tribúnov ľudu, ktorý mali právo VETO(zakázať rozhodnutie senátu, v prípade ak by niečím utláčalo Plebejcov. Neustále sa republika zväčšovala, vďaka Rímskemu vojsku, územia dobývali dvomi spôsobmi(buď druhé vojsko ustúpilo a stlalo sa súčasťov republiky, alebo nastal boj. Ako sa ríša zväčšovala, tak sa republika zväčšovala taktiež, až z nej bola ríša, územia Rímskej ríše mimo Apeninského poloostrova nazývali provincie.

Neskôr sa k moci dostalo trojvládie(Pompejus, Lepidus a Cézar). K moci sa dostal Cézar, ktorý presadzoval politiku, ktorá sa Patricijom veľmi nepáčila a tak ho členovia senátu zavraždili. Tak sa k moci dostalo iné trojvládie(Lepidus, Markus Antónius a Oktávius), Lepidus umrel a Markus Antonius sa spojil s Kleopatrou. Oktávius a Markus Antónius proti sebe bojovali a vyhral Oktavius. Stal sa prvým Rímskim cisárom a dostal titul Augustus(vznešený). Po jeho smti bola ríša obrovská a tak ju dali na starosť štyrom cisárom. Cisár Konštantín Veľký založil Konštantínopol(Carihrad a teraz zvaný Istambul). Potom sa ríša rozdelila na východnú a západnú. Hl. mesto východnej ríše sa stal Konštantínopol a dostala meno Byzantská ríša. Zo západnej sa stala Itália, s hlavným mestom Rím.