Do vyľudnených končín Uhorska, kráľ pozýval nových osadníkov, predovšetkým z nemeckých krajín. Noví osadníci väčšinou zložili zemepánovi za pridelenú zem potrebnú sumu peňazí, čím sa „zakúpili“. Tatári zničili počas vpádu na územie Zemplína aj tokajské vinice. Po vpáde Tatárov na územie Zemplína začala v tokajskom vinohradníctve zásluhou talianskych osadníkov nová etapa jeho rozvoja, ktorá v ďalších storočiach priniesla tomuto vínu svetovú slávu. Ďalší nájazd na územie Zemplína uskutočnili pred 435 rokmi spojenci Turkov - krymskí Tatári. Ohrozovali územie zemplínskej župy od Tokaja až po Trebišov. Tatársky vpád ohrozil aj obce Nižný Žipov a Čeľovce. Krymskí Tatári spustošili aj Kožuchov a Zemplínske Hradište. V roku 1601 bola v Paričove 9 usadlostí. Hrad Parič sa však krymským Tatárom dobyť nepodarilo. Hradný pán Gabriel Perényi hrad totiž vyzbrojil delami a výborne opevnil. Prímerie s Osmanskou ríšou bolo uzavreté na osem rokov. Jednoduchí roľníci si však vydýchli, lebo dohoda ich ochraňovala pred vypaľovaním ich obydlí. O 25 rokov od podpisu Drinopolskej zmluvy bolo Uhorsko opäť vystavené nájazdom vojakov Osmanskej ríše.