Historické pramene môžeme rozdeliť do viacerých skupín, ktoré sa navzájom odlišujú, ale aj prelínajú.

Najväčšou a najznámejšou skupinou sú písomné pramene úradného charakteru, menšiu skupinu tvoria pramene súkromnej povahy. Tieto pramene zahŕňajú korešpondenciu, denníky, poznámky a zápisky dôverného charakteru. Časť týchto prameňov sa vydáva knižne vo forme pamätí, spomienok (memoárov). Ďalšiu skupinu písomných prameňov tvoria rozprávacie pramene, patria sem zápisy o významných udalostiach, letopisy - anály, kroniky, legendy.

V modernej dobre sa významným druhom prameňa stala periodická tlač. Snaží sa ovplyvniť verejnú mienku. Historik z nej získava nielen informácie o faktoch a udalostiach, ale i tom, akými metódami tlač pôsobí na svojich čitateľov, ako sa ich snaží ovplyvniť, získať, či presvedčiť. Názory, pocity a myslenie obyvateľstva môže odrážať aj dobová beletria, divadelné hry, texty piesní apod.

Hmotné pramene

Sú často staršieho pôvodu ako písomné pramene. Nemožno z nich rekonštruovať konkrétny historický dej, udalosť, ale iba dokumentovať spôsob života, obživy, zamestnania, bývania, rituálne zvyklosti, spôsob pochovávania a pod.

Výskumom hmotných prameňov a priamych telesných pozostatkov sa zaoberá archeológia ako samostatná historická disciplína.

Obrazové pramene

Patria sem mapy, plány, grafika, vlastné obrazové pramene, fotografie, filmy, zvukové záznamy.

Ústne dochované pramene

Od nepamäti sa šírili ako informácie podávané od človeka k človeku, od skupiny či spoločenstva ľudí k inému spoločenstvu. Súhrn takýchto informácií, šírených viacerými ľuďmi, vytvoril tradíciu, spätú s určitou dobou, významnými udalosťami, vojenskými akciami a pod. Takáto kategória zahŕňa povesti, historické piesne a ostatné prejavy ľudovej slovesnosti, ako sú príslovia, pranostiky odrážajúce dobu, v ktorej vznikli, patria sem aj spomienky, rôzne ankety...

Podstatnou vlastnosťou ústnych prameňov je to, že prenosom z človeka na človeka a z generácie na generáciu sa ich obsah menil, pretváral. Bez zachytenia v písomnej forme by zanikli.

Pri výskume prameňov historikom pomáhajú špeciálne disciplíny, ktoré označujeme ako pomocné vedy.