Sochárstvo

Kým v archaickom období sa sochy stvárňovali v strnulej póze s typickým, tzv. archaickým úsmevom, v klasickom období prejavili tvorcovia už záujem o pohyb a dramatickosť akcií. Život starovekých Grékov bol spätý so športovými súťažami. Tieto inšpirovali sochárov k zobrazovaniu ideálu krásy nahého, vyšportovaného mužského tela, pre ktoré sa vžilo pomenovanie kúros. Medzi najslávnejšieho kúros patrí socha atléta, ktorý hádže diskom – Diskobolos sochára Myróna. Ženské postavy tradične zobrazovali grécki sochári zahalené. Postupne sa pre tieto skulptúry a plastiky vžilo pomenovanie koré. Po prelomení prvých zábran sa sochárske akty žien stali samozrejmosťou. Dodnes očarúva nahá socha Afrodity. Gréci tvorili však aj sochy bohov, bohýň a ako prví ich zobrazovali v ľudskej podobe. Známe sú monumentálne sochy Atény v Delfách a Dia v Olympe.

Maliarstvo

Pretože zo starovekého Grécka sa zachovalo iba niekoľko vzácnych nástenných malieb a mozaík, predstavu o jeho maliarstve si môžeme utvoriť podľa malieb na keramických vázach, ktoré sa zachovali v hojnom počte. Najstaršie vázy zdobili geometrické vzory a figúry vyrývané rydlom. Neskôr sa objavili štylizované zobrazenia, ktoré sa nanášali štetcom. Maliarska výzdoba bola spravidla usporiadaná do niekoľkých pásov. Prevládali čiernofigúrový štýl na červenom pozadí a červenofigúrový štýl na čiernom pozadí. Tematický okruh vázového maliarstva sa čoraz viac rozširoval: mytologické námety, bojové, športové, pohrebné obrady, ba nechýbal ani komický žáner.

Keramika

Keramika starovekých Grékov, ktorú vyrábali, patrí k najdokonalejším výrobkom celej ľudskej civilizácie. Dodnes nás uchvacuje ladnosťou svojich rozmanitých tvarov. A pritom išlo zväčša o bežný, účelový výrobok. Rozlišujeme päť druhov Gréckych váz: hydria, kylix, kráter, amfora a lekytos.

Literatúra, divadlo a hudba

So zdokonalením písma súvisel aj rozkvet starovekej gréckej literatúry, ktorá je prvou európskou literatúrou. Viaceré jej diela sa dodnes uznávajú ako vrcholné hodnoty svetového písomníctva. Najstaršími pamiatkami sú hrdinské eposy Ilias a Odysea pripisované slepému Homérovi.

Grécko sa stalo skutočným miestom zrodu divadla. Grécki tragici tematicky spracúvali mytologické príbehy, povesti a historicky doložené udalosti. Tragédia musela divákov citovo zaujať, aby prostredníctvom utrpenia hrdinov sami dospeli k svojej duševnej očiste na pohreboch, slávnostiach. Starovekí Gréci spojenie hudby so spevom a tancom vyjadrovali slovom músiké.

Hudba u nich teda spočiatku neexistovala ako samostatný druh umenia. Začiatky hudby sú spájané s recitovaním homérových eposov, ktoré boli doprevádzané hrou na rôzne strunové nástroje. Podľa tohto vzoru začala hudba prenikať aj do kultových obradov, znela pri pohreboch, slávnostiach. Grécka kultúra sa stala základom celej európskej vzdelanosti. Dodnes vyvolávajú obdiv rôzne diela Grékov a Rimanov. Dokazujú silu slobodného ducha, možnosti ľudského rozumu, ale sú často i holdom vlastenectva a túžby žiť v mieri.