O hostinách a hosťoch

Kedysi boli poľovačky asi najbežnejšou záľubou takmer každého panovníka. Veľmi sa pri tom bavili, aj keď vlastne ubližovali zvieratám. Po dlhej poľovačke väčšinou nasledovala veľká hostina. Tak, ako som sa dočítala v tejto ukážke, sa hostiny občas konali aj bezprostredne hneď po poľovačke, ešte vo voľnej prírode: „Sama cisárovná pripravila na zelenej pažiti sedisko pre cisára a dala pripraviť všetko...“

Na hostinách sa diskutovalo o dôležitých témach. Uhri jedli rukami, stále sa zašpinili od chutných omáčok a šafranových štiav. No Matej Korvín, ktorý jedol tiež rukami, sa nikdy nezašpinil, aj keď sa viac venoval debatám než jedlu.