Geograficky sa Atény nachádzali v Atike (stredné Grécko), Sparta na juhozápade Peloponézskeho poloostrova. V Aténach mali najväčšiu moc archonti, ktorí sa po uplynutí ich obdobia pripojili k aeropágu. Riadenie štátu mal na starosti archont eponymos, náboženstvo archont basileios a vojenské velenie archont polymarchos. Atény vytvorili Aténsky námorný spolok – boli dobrými námorníkmi. Významným archontom bol Solón - stal sa ním 593 p.n.l. Vypracoval aténsku ústavu a založil aténsku demokraciu, ku ktorej prispeli neskôr aj Peisistratos a Kleistenes. Občanov rozdelil do 4 tried podľa majetku. Kleistenes v roku 508 p.n.l. vypracoval novú ústavu. Územie rozdelil na 10 fýl, z ktorých každá mala 50 zástupcov v 500 člennej rade. Spolu s aeropágom boli podriadení ľudovému zhromaždeniu. Z každej fýli sa volil 1 stratég. Tiež sa pokúsil zabrániť tyranii zavedením ostrakizmu – črepinového súdu. Úrady sa obsadzovali žrebovaním.

Obyvateľstvo Sparty bolo tvorené kmeňmi Dórov, ktoré si podrobili domáce obyvateľstvo a urobili z nich nevoľníkov. Obchod a remeslá neboli veľmi rozvinuté – venovali sa im perioditi. Dospelí muži nad 30 rokov sa mohli na ľudovom zhromaždení vyjadrovať k štátnym otázkam. Čo sa týka politického zriadenia Sparty, mala 2 kráľov volených doživotne, nad ktorými dohliadali 5 efory volení na 1 rok. Na výkon moci pritom dohliadala gerúzia – rada starších. Bola tu vláda oligarchie – najbohatšej vrstvy. Mali zmiešanú ústavu, ktorá obsahovala prvky niekoľkých štátnych zriadení. Vďaka tvrdému vojenskému výcviku svojich občanov sa Sparta vedela presadiť v konfliktoch a v r. 550 p.n.l. založili Peloponézsky spolok.

Grécko-Perzské vojny

Perzský kráľ Kýros si podrobil niektoré grécke kolónie na pobreží Stredozemného mora v Malej Ázii. Nasledovala vzbura, ktorá bola podporovaná Aténami. Peržania to využili ako zámienku napadnúť Grécko. Prvá výprava kráľa Dárea doslova stroskotala (pri Chalkidách). Pri druhej ale došlo k bitke pri Maratóne, kde Aténčania vyhrali pod vedením Miltiada 490 p.n.l. Odtiaľ legenda o maratónskom bežcovi, ktorí zomrel po tom, ako ohlásil víťaztvo Atén v meste. V meste boli vnútorné rozpory medzi aristokraciou na jednej strane a remeselníkmi a obchodníkmi na druhej kvôli tomu, či treba budovať pozemnú pechotu alebo ľodstvo.

Pri tretej výprave Peržania na čele s Xerxesom prekročili pontónové mosty pri Hellesponte, dnešných Dardanelách. Gréci sa ich pokúsili zastaviť pri Termopylách a pri myse Artemisia. Pri Termopylách sa im vďaka zrade podarilo poraziť Grékov na čele s perzským kráľom Leonidasom. Pri Artemisii (Salamínska úžina) ale utrpeli straty, keďže Aténčania využili veľkosť perzských lodí a preniesli boj do úzkej úžiny, kde nemohli manévrovať. Nakoniec teda prehrali vojnu Gréci vďaka bitke pri Platajách 479 p.n.l. Mier bol podpísaný v roku 449 p.n.l. Museli opustiť Grécko aj obsadené kolónie v Malej Ázii.

Peloponézska vojna

Trvala od 431 do 404 p.n.l. Medzi Aténami a ostatnými mestskými štátmi rástlo napätie kvôli rastúcemu vplyvu Atén. Sparta im preto pod tlakom spojencov vyhlásila vojnu. Atény so svojím námorným spolkom mali prevahu a mori a vďaka tomu mohli pustošiť pobrežie nepriteľa. Sparta však so svojou armádou napadala vnútrozemie Atiky. Obyvatelia sa odtiaľto ukryli za hradby Atén. Toto ale vyvolalo mor ktorý pripravil o život tretinu obyvaťelov a tak v roku 421 podpísal Nikias mier. V r. 416 p.n.l. Sicília požiadala o pomoc Atény proti Syrakúzam, ktoré zase požiadali o pomoc Spartu. Tak došlo k stretu, ktoré Atény prehrali. Sparta požiada o pomoc Perziu, ktorá im financovala stavbu loďstva. Atény nakoniec r. 404 p.n.l. kapitulovali, museli sa zbaviť hradieb, vstúpiť do Peloponézskeho spolku, nechať si len 12 lodí a prijať 30 člennú oligarchickú vládu tyranov. Tá bola o rok neskôr zvrhnutá a Atény obnovili demokraciu za pomoci Théb. Sparta začala dosadzovať svoj spôsob vlády do mnohých miest. Proti tyranii začali však vznikať rebélie. 395 p.n.l. protispartská koalícia – Atény, Korint, Argosom, Théby. Nasledovala Korintská vojna, Sparta bola porazená a stratila vplyv, ktorý získala po porážke Atén. Postupne narastá vplyv Théb, ktoré ale boli porazené Spartou v roku 362 p.n.l.

Helenistické obdobie

Volá sa tak pretože Filip II. (otec Alexandra Veľkého) nazýval Grékov Helénmi. Grécko bolo po vojnách oslabené. To pomohlo Filipovi II. podmaniť si ich v r. 338 pri Chaironei. Dochádza k miešaniu macedónskej a gréckej kultúry. Alexander Veľký je vychovávaný v Grécku Aristotelom. Ako 20 ročný nastúpil po svojom zavraždenom otcovi a keď sa mu podarilo upokojiť situáciu v Grécku, vytiahol do vojny s perzským kráľom Dáreom III. V roku 334 p.n.l. ho porazil pri Granike a pri Issos a podmaňuje si Perzskú ríšu. Je vyhlásený perzským kráľom a osloboditelom od Peržanov, zakladá mnohé mestá s názvom Alexandria, najvýznamnejšie v Egypte. Podmaňuje si územia neustále na východ kým nepríde do Indie. Pod nátlakom svojho mužstva sa vracia a ako 33 ročný umiera na maláriu. Snaží sa stmeliť kultúru národov, ktoré si podmanil. Oženil sa s perzkou princeznou a usporiadal hromadnú svadbu svojich vojvodcov s dcérami perzských veľmožov. Doplňuje svoje vojsko miestnym obyvaťelstvom a na jeho rozkaz sa macedónsky vojaci ženili s Peržankami. Po jeho smrti boj medzi nástupcami - Seleukovci v Sýrii,  ptolemajovci v Egypte, Antigonovci v Macedónii. Hlavným mestom Egypta sa stala Alexandria, ktorá sa tiež stala kultúrnym centrom Stredomoria – Alexandrejská knižnica. Helenistické štáty bojovali a postupne podľahli Rímskej ríši. Macedónia bola porazená 168 p.n.l. a v roku 146 p.n.l. dobyli celé Grécko. Neskôr padli Sýria v roku 64 p.n.l. a Egypt 30 p.n.l.