Jeho nástupca - Václav III. však nedokázal obhájiť jeho moc - bol r. 1306 zavraždený v Olomouci. Tým vymrel rod Přemyslovcov po meči. Kráľom sa stal manžel Elišky Přemyslovny Ján Luxemburský. Ku korunovácii došlo r. 1310. Venoval sa najmä medzinárodnému zabezpečeniu českého štátu. Zomrel počas storočnej vojny v bitke pri Kresčaku. Aj keď vláda Jána Luxemburského nepriniesla krajine veľký užitok, bohato to napravil jeho syn Karol, ktorý dosiahol i titulu rímskeho kráľa (1346) a rímskeho cisára (1355). Karol IV. bol najväčším panovníkom českej histórie, ktorý povzniesol Českú krajinu k nebývalému rozkvetu. R. 1348 založil v Prahe univerzitu - prvú v strednej Európe - ktorá teraz nesie jeho meno. Základným črtom jeho politiky bolo spojenie českej koruny s korunou rímskou a úsilie o zvelebenie Českých krajín ako základne jeho dynastie.

Za vlády jeho syna, Václava IV., sa však vyostrili sociálne i náboženské rozpory, ktoré po upálení majstra Jana Husa v Kostnici (1415) a následných nepokojoch prerástli na výbuch husitskej revolúcie. Kráľ Václav IV. r. 1419 zomrel a vlády v krajine sa ujala husitská šlachta a vojvodcovia, medzi nimi i najznámejší z nich, Jan Žižka z Trocnova. Početné križiacke výpravy, ktoré chceli rozbiť husitskú vládu, skončili krachom. Koniec husitského obdobia privodili až vnútorné rozbroje, vrcholiace bitkou pri Lipanoch (1434), v nej boli vojská radikálnej frakcie porazené.

História a stavebný vývoj horného hradu

Horný hrad zaberá vrchol skalného brala nad sútokom Dunaja a Moravy. Na tomto mieste vznikli prvé objekty stredovekého hradu v prvej tretine 13. storočia. Najstaršia historická správa o Devínskom hrade pochádza z roku 1233. Hovorí sa v nej, že v tomto čase rakúsky vojvoda Fridrich II Bojovný hrad dobyl a vypálil podhradskú osadu. Je však pravdepodobné, že hrad existoval už skôr, o čom svedčí zmienka o meraní hraníc medzi Devínom a Suchou Vydricou v roku 1226. Medzi prítomnými sa spomína aj devínsky kastelán Ján Elekovič. Pôsobenie kastelána svedčí o tom, že v tom čase už v Devíne stál hrad.

Rýchly sled dramatických udalostí odohrávajúcich sa koncom 13. a v 14. storočí v tejto oblasti zapríčinil viacnásobné zničenie a znovu vystavanie hradu na devínskom brale. Bolo to obdobie rakúsko-uhorských zápasov o Devínsku bránu a neskôr česko-uhorských vojen. Ďalšie spustošenie zažil Devín v lete roku 1273, keď vypukla nová česko-uhorská vojna. Toto napäté obdobie vyvrcholilo bitkou na Moravskom poli dňa 26. augusta 1278. Rakúska armáda pod velením Rudolfa Habsburského v počte 10 000 mužov sa spojila s uhorským vojskom, ktoré tvorilo 40 000 Uhrov a 16 000 maďarských Kumánov. Proti ním stál Přemysl Otakar II. na čele českého vojska v počte 30 000 mužov. Po tuhom boji uhorské a rakúske vojská zvíťazili a Přemysl Otakar II. v bitke padol. Devín sa potom stal súčasťou Uhorska, ako kráľovský pohraničný hrad. Dôkazom toho je i donačná listina z roku 1288, v ktorej uhorský panovník Ladislav IV. vymedzil západnú hranicu územia, ktoré daroval bratislavskému richtárovi so slovami "až po zeme nášho Devínskeho hradu.

Hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a veľmi poškodil český kráľ Přemysl Otakar II.

Zradca stále nejasný

Na pláni pri rieke Morave sa 12.júla roku 1260 odohrala jedna z najväčších bitiek stredoveku. V krvavom boji blízko obce Kressenbrunn sa stretli armády Přemysla Otakara II s vojskom Uhorského panovníka Bély IV. Česi zvíťazili, ale vzápätí boli osočení, že nedodržali prímerie. Porušil naozaj svoj sľub „kráľ železný a zlatý“? V polovici 13. storočia sa stredná Európa začala podobať sudu s prachom. Proti sebe stáli dve nesmierne bohaté a približne rovnako silné feudálne mocnosti – zem česká proti štátu uhorskému. Bolo len otázkou času, kedy sa zahraničné záujmy oboch veľmocí skrížia a kedy bude musieť rozhodnúť sila meča.

Rozumná ponuka:
Osudnou iskrou sa stal rok 1260. Uhorské oddiely vtedy vpadly do Korután a nepriateľsky poplienili Štýrsko. Český kráľ Přemysl Otakar II. okamžite zasiahol, vyslal ozbrojenú pomoc a českí rytieri spolu s štýrskymi feudálmi vyhnali Uhrov zo zeme. Vojna sa stala nevyhnutnou Cesty boli však po zime rozbahnené a mäkká pôda bola nevhodná k rozjazdu a manévrovaniu jazdeckých šíkov. Preto bolo dohodnuté čestné prímerie. Obidve armády sa stretnú 24.júna pri Kressenbrunne. Koncom júna sa na brehoch rieky Moravy zoskupili dve obrovské armády. Podľa dobových kronikárov vraj české vojsko čítalo sto tisíc mužov, Uhri mali údajne ešte o štyridsať tisíc bojovníkov naviac. A potom začala hra nervov. Medzi obidvomi armádami tiekla rieka, ktorú si nikto z protivníkov netrúfal prekročiť. Takýto manéver by totiž poskytol súperovi obrovskú výhodu. Nakoniec Přemysl Otakar II navrhol rytierske riešenie. Jedna z armád poodstúpi a nechá protivníka aby sa v kľude prebrodil. Potom až na druhý deň sa odohrá boj. Uhorský kráľ Béla IV ponuku prijal a navrhol, že bojovať sa bude na českej strane rieky. Dátum prekročenia vodného toku bol určený na 12. júla.