Krvavý boj:
Toho osudného dňa na svitaní sa dalo uhorské vojsko na pochod. Jeden oddiel za druhým prekračovali rieky a zaujímali postavenie na českom brehu. Přemyslovská armáda s odstupom celé úchvatné divadlo sledovala. Potom sa ale prihodilo niečo, čo sa na dlhé roky stalo predmetom ostrých sporov. Obe znepriateľené armády sa bez všetkého pustili do seba. Uhri neskoršie tvrdili, že Češi nedodržali dohodnuté prímerie, českí rytieri sa hájili tým, že uhorskí Kumáni a Tatári bez varovania napadli přemyslovský tábor.

Po niekoľkých hodinách strašnej bitky, kedy sa víťazstvo prikláňalo k jednej a hneď zasa k druhej strane rozhodli boj českí železní páni. Obrnená jazda Přemysla Otakara II prešla nepriateľské šíky a pod kopytami koní zostal ležať výkvet uhorského rytierstva. Zbytok vojska sa spolu s ľahkými jazdcami a pomocnými skupinami dal na panický útek. Do cesty sa im ale postavila voda. Rieka Morava sa pre Uhrov stala masovým hrobom. Kroniky udávajú, že koryto toku bolo „tak zasypané mŕtvolami ľudí a koní, že sa dalo prekročiť takmer suchou nohou“. Víťazná česká armáda sa potom pustila do prenasledovania nepriateľa a zastavila sa až v Prešpurku, dnešná Bratislava. Přemysl Otakar II. sa ocitol na vrchole moci a slávy. Zvíťazil ale čestne ?

Dôkazy neviny :
Rozhodnúť dnes po viacej než siedmich storočiach na čej strane bola vtedy pravda, je veľmi ťažké. Napriek tomu ale môžeme k niečomu dôjsť logickou úvahou. Rakúske letopisy v zhode s českými tvrdia, že 12.júla zrána vyslal Přemysl silné oddiely svojho vojska pre potraviny a vodu. Už ale toto o niečom hovorí. Žiadny veliteľ pred očakávanou bitvou nerozpúšťa svoje šíky. Pre nevinu českého kráľa nahráva tiež ďalší dôkaz. Útok Uhrov zastihol českých rytierov v stanoch bez zbroje. Po vyhlásení poplachu sa museli narýchlo strojiť do brnení. Všetko sa to odohrávalo tak rýchlo, že veľa jazdcov vybehlo dokonca na koňoch bez ochranných čabrakov. Minimálne stejne silný argument vypovedá v prospech aj Uhorského panovníka. Skúsený bojovník Béla by v prípade chystanej zrady určite nenavrhoval boj na českej strane. Ďaleko jednoduhšie by bolo napadnúť přemyslove vojsko pri brodení. Obaja vojvodcovia majú teda alibi. Je tu ale ešte jedna osoba – Bélov syn Štepán, vrchný veliteľ Kumánov a ľahkých jazdcov.

Roľa princa Štepána :
Mladý ambiciózny muž, honosiaci sa titulom „mladší kráľ“, bol známy ako úhlavný nepriateľ Čechov. Na jeho strane stálo aj veľa mocných uhorských feudálov. Viedol snáď uhorské šíky do boje Štepán ? Táto úvaha je rozhodne zaujímavá. Keby zvíťazil, uhorskí magnáti by ho nepochybne prevolali kráľom. Nádej tu bola i v prípade porážky. Keby Přemysl osobne nezabránil napadnutiu uhorského kráľovského stanu, boli by českí rytieri Bélu IV ubili. Vladárom by sa potom stal jeho syn. Bola teda bitka pri Kressenbrunne zavinená zradou princa Štepána ? Zdá sa, že môžeme odpovedať kladne. S naprostou určitosťou to ale nebudeme vedieť zrejme nikdy.