Úvod
České územie patrilo ku koncu 9. storočia do Veľkej Moravy. Po Svätoplukovej smrti sa Česi odtrhli od Veľkej Moravy a začali si budovať vlastný štát. České kniežatá museli dlho a úporne bojovať s nemeckými panovníkmi, aby si zachovali nezávislosť. Kráľovskú korunu získali české kniežatá až v roku 1212, keď nemecký kráľ Fridrich II. udelil listinu, ktorá sa volala Zlatá bula sicílska, ktorou bol Přemyslovi Otakarovi I. udelený dedičný titul kráľa. Zlatá bula sicílska zaručovala českým panovníkom počnúc Přemyslom Otakarom I. a jeho nástupcom kráľovský titul a právo voľby kráľa bez zásahu cisára.
Vnuk Přemysla Otakara I., Přemysl Otakar II. sa postaral o nebývalý rozmach svojho kráľovstva. Počas jeho vlády začali Čechy hospodársky prekvitať a rozrástli sa o nové územia. V boji proti svojmu najväčšiemu súperovi Rudolfovi I. Habsburskému padol Přemysl Otakar II. roku 1278 v bitke na Moravskom poli. Tento ,,kráľ železný a zlatý", ako ho vtedajší kronikári nazývali.
Doby panovania
Přemysl Otakar I. (1197 - 1230)
Václav I. (1230 - 1253)
Přemysl Otalar II. (1253 - 1278)
Přemysl Otakar II.
Přemysl Otakar II. bol druhorodený syn Václava I. Nebol vychovávaný za nástupca trónu, ale bol určený k cirkevnej dráhe. Po smrti staršieho brata Vladislava sa však situácia zmenila. Přemysl ako veľmi ambiciózny mladík zahájil r.1248 odboj proti svojmu otcovi. Nakoniec došlo k zmiereniu a k vzájomnému kompromisu, ktorý sa stal základom nasledujúcej spoločnej přemyslovskej politiky. V roku 1252 sa Přemysl ani nie dvadsaťročný oženil s o tridsať rokov staršou Markétou Babenberskou, ktorá mu venom priniesla Rakúsko. Tento výrazný politický akt však pobúril uhorského kráľa Bélu, ktorý mal tiež záujem o Rakúsko. Vzájomné nezrovnalosti vyvrcholili v júni 1260 veľkou bitkou u Kressenbrunu v ktorej sa stretli dve najväčšie armády tej doby. Údajne do boje zasiahlo viac než 200 tisíc mužov. Bitka skončila absolútnym víťazstvom Přemysla.
Mierové zmluvy s Belom Přemysl podporil sobášom s vnučkou uherského kráľa Kunhutou, keď ešte predtým bolo jeho prvé manželstvo rozvedené. V tom čase mal však Přemysl už tri nemanželské deti s rakúskou šľachtičnou. Otakar sa zapísal do dejín ako vládca so železnou päsťou a mohutnou energiou, z čoho mu vznikali nemalé politické problémy doma i v zahraničí. Keď sa v r.1272 po smrti rímskeho kráľa Richarda Cornwallského uvolnil ríšsky trón vyvstala otázka komu pripadne. Otakar zbadal životnú šancu a ohlásil kandidatúru na trón. K obrovskému prekvapeniu bol však zvolený do tej doby celkom neznámy a bezvýznamný gróf Rudolf Habsburský. Keď sa Přemysl dozvedel o výsledku voľby, rozzúril sa, prehlásil ju za neplatnú a opakovane protestoval u pápeža. Gregor X. však bol s výsledkom voľby spokojný a Přemysla nabádal, aby sa so situáciou zmieril.
Hneď po korunovácii v Cáchách Rudolf prehlásil, že urobí poriadok v lénach ríše a obžaloval českého kráľa z protiprávneho držania Korutánska, Štýrska, Rakúska a Chebska. Otakar odmietol získané krajiny vydať. Do roka Rudolf zbavil Přemysla pre neposlušnosť všetkých lén a bola nad ním vyslovená ríšska kliatba. Přemysl i Rudolf zobrali armády a po rôznych manévroch sa ocitli protivníci u Viedne proti sebe. Keď sa dve obrovské armády rozostavili do rozhodujúcej bitky prepuklo v Čechách povstanie šľachty vedené pánmi z Rùže. Na dvoch frontoch súčasne český kráľ bojovať nemohol a tak ak chcel zachrániť aspoň domáci trón, musel sa Přemysl vydať na milosť a nemilosť Rudolfovi. Prijal do léna Čechy a Moravu a súčasne stratil všetky dobyté územia. Otakar sa vrátil do Čiech a tvrdo potlačil odboj zradnej šľachty. Niektorých dal popraviť a ostatní v čele so Závišom z Falkenštejna utiekli k Rudolfovi kde našli ochranu. Za tejto situácie bolo jasné, že musí dôjsť k rozhodujúcej bitke medzi Rudolfom a českým panovníkom. Obidve nepriateľské strany konali prípravy ku konečnej zrážke.
Bitka na Moravskom poli a smrť Přemysla Otakara II.
V lete 1278 sa obidvaja nepriatelia zišli na Moravskom poli. Boj bol dohovorený na piatok 26. augusta. A tak došlo k jednej z najtragickejších bitiek v Českých dejinách. Aký bol presný priebeh bitky do dneška nevieme, faktom ale ostáva, že Přemysl bitku nielen prehral, ale stratil v nej aj život. Telo zabitého českého kráľa, nabalzamované a verejne vystavené vo Viedni bolo pochované až v r.1279 v Znojme. Až v r.1296 boli kráľovské ostatky prevezené do pražského kláštora Na Františku a v r.1373 uložené v chrámu sv. Víta na Pražskom hrade.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie