Rozšírenie roľníctva

Pamätník povstania

Východoslovenské roľnícke povstanie alebo Cholerové povstanie bolo najväčšie povstanie poddaných na Slovensku. Odohralo sa v júli a auguste 1831 v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a Spišskej stolici. Zúčastnilo sa ňom asi 40000 povstalcov.

V roku 1830 bol veľká neúroda, ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných, na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku. Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti cholerovej epidémii. Ľud si ich vysvetlil, ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.

Na čelo povstania sa postavili zemania Peter Tašnáď (Tasnády) a Ladislav Kováč, nepodarilo sa im však povstalcov koordinovať, prebiehalo živelne a tak armáda nemala väčší problém povstanie potlačiť.

Do povstania sa zapojilo 150 obcí a mestečiek. Po potlačení povstania zasadali štatariálne súdy, do 8. novembra bolo popravených 119 osôb.

Hoci bolo povstanie potlačené, našlo ohlas na Uhorskom sneme v rokoch 1832-1836, ktorý posudzoval poddanskú otázku a prisúdil poddaným isté i keď malé práva.
Na pamiatku povstania je v Haniske pri Prešove vybudovaný pamätník obetiam povstania od Jozefa Pospíšila.