Darvula sa trestu za zločiny nedožila – zomrela pred ich odhalením. Dňa 3. januára 1611 boli obvinení vypočutí a o ich výpovediach boli spísané zápisnice. Dňa 7. januára 1611 sa zodpovedali pomocníci Alžbety Báthoryovej pred súdnym tribunálom v Bytči. Po vypočutí trinástich svedkov bol vynesený rozsudok. Ilona Jó a Dorota Sentéšová boli odsúdené, aby im kat vytrhal kliešťami a obidve zaživa hodil do ohňa. Jánovi Ujvárymu bola dokázaná menšia vina, a preto bol odsúdený na sťatie hlavy a jeho telo hodené do ohňa. Kataríne Benickej nebola dokázaná priama vina, a preto bola odsúdená do väzenia, kým sa aj jej vina dokáže. Rozsudky nad pomocníkmi Alžbety vykonali ihneď. Samotná Alžbeta sa pred súdom za svoje skutky nezodpovedal. Bola ponechaná v hradnom väzení v Čachticiach. Od potupnej smrti ju zachránila jej rodina a priatelia. Je známe, že kráľ žiadal palatína Thurzu, aby ju postavil pred súd, avšak tento tak dlho celú vec odkladal, až Alžbeta Báthoryová zomrela, než sa súd uskutočnil. Obvinení aj svedkovia pri vypočúvaní hovorili o hroznom mučení nevinných dievčat. Ficko sám priznal, že vie o 37 mŕtvych dievčatách. Ilona Jó povedala, že umučených dievčat bolo mnoho, priznala 50 mŕtvych. Dorota Sentéšová hovorila o 36 mŕtvych.

Jedno dievča pred súdom povedalo, že Jakub Szilvássy našiel v Báthoryovej truhlici zoznam zavraždených dievčat, kde ich bolo zapísaných 650. Tento zoznam údajne písala sama Alžbeta Báthoryová. Svedkovia odhadovali počet mŕtvych na 50. Alžbeta sa pokúšala dostať z väzenia, no nepodarilo sa jej to. Píše sa rok 1611, keď Alžbetu v hrade zamurujú a nechajú jej len malý otvor na jedlo a ventiláciu. Zároveň postavia 4 šibenice, aby poddaní vedeli , že spravodlivosť bola konečne vykonaná. Dňa 31. júla 1614 urobila posledný testament, kde všetok svoj majetok rozdeľuje jej trom deťom rovnakým dielom a 21. augusta 1614 v hradnom väzení zomrela.

Tak, ako tajne vykonávala svoje zločiny, tak sa podarilo i tajne jej rodine a priateľom pochovať jej mŕtve telo, takže dodnes nemôžeme s určitosťou povedať, kde spočíva. Názory o mieste pochovania sa rozchádzajú. Jedni tvrdia, že je pochovaná v čachtickom kostole, iní zasa, že ju odviezli a pochovali v Poľsku. Skutočne zomiera najkrutejšia a najmasovejšia vrahyňa na svete (počtom vyše 600 vrážd je zapísaná v Guinesovej knihe rekordov) alebo umiera obeť vykonštruovaného procesu s cieľom zničenia jedného z najsilnejších uhorských aristokratických rodov?

Alžbeta bola, na rozdiel od väčšiny negramotnej uhorskej šľachty, vysoko vzdelaná žena, vedela plynule po maďarsky, nemecky a po latinsky. Jej manžel pol postrachom nielen Turkov, ale i doma. Turci mu hovorili „Čierny uhorský rytier“ alebo „Čierny beg“. Bol veľmi krutý, doma býval málo. Taktiež bol známy tým, že tancoval s mŕtvolami nepriateľa a ich odseknuté hlavy vyhadzoval do vzduchu. Otázkou zostáva, či vedel o vyčíňaní svojej manželky. Svoje obete nikdy netýral až do skonania. Alžbeta Báthoryová bola síce vrahyňa, ale zato bola starostlivá a dobrá matka. Jej rod bol čiastočne zdegenerovaný. Túžba po veľkom majetku a sile ich donútila k tomu, aby sa príbuzní sobášili medzi sebou. Alžbeta nebola výnimka. Konala pod vplyvom impulzívneho sadizmu – človek sa dopúšťa zločinu pod tlakom vnútorného impulzu.

Príkladom toho, že nebola jediná z rodu, ktorá takto vraždila je napríklad jej teta Klára, ktorá tiež poznala sadistické praktiky. Alžbeta ju často navštevovala. Mŕtvoly zahrabávali na cintorínoch, poliach alebo do obilných jám. Robili to však nedbanlivo a tak tieto vyhrabali psy a roznosili ich po dvoroch. Alžbeta praktizovala rôzne druhy týrania. Napr., obeť zavreli do malej klietky s hrotmi. Klietku zavesili a pani bola pod ňou a žeravým kotúčom pálila obete, tá sa v snahe vyhnúť sama nabodla na hroty v klietke. Na Alžbetu pod klietkou zatiaľ tiekla teplá a čerstvá krv. Jednej dievčine raz vyrezala kus mäsa z chrbta a kázala jej ho zjesť. Sama niekedy krv vypila a od vraždenia ju neodradila ani nemoc. Jednoducho si zavolala dievča na posteľ a zubami jej vytrhávala kusy mäsa. Zvykla tiež potrieť dievčatá medom a potom ich nechala napospas hmyzu, ktorý ich obžral.

Báthoryová nikdy neprišla pred súd a nikdy nedostala šancu obhájiť sa, čo stále požadovala tak, ako žiadalo jej obhajobu uhorských šľachticov. Preto obvinení zvalili všetku vinu na ňu, povedali, že pod hrozbou prísneho trestu ich donútila zabíjať.
Zoznam jej obetí (610-650 nevinných dievčat) a železná panna neboli nikdy nájdené.