Na konci decembra bol postup nemeckých vojsk zastavený, na začiatku januára 1945 sa začala spojenecká protiofenzíva a sovietske velenie urýchlilo novú ofenzívu na východe, čo prinútilo Nemcov presunúť časť svojich síl zo západného frontu. Nemecká ríša 25. 4 1945
Spojenecké vojská dobyli Nemecko
Pri Torgau na Labe sa po prvý raz stretli vojaci Červenej armády s postupujúcimi príslušníkmi americkej armády. Spojenie týchto dvoch armád znamenalo vojenské rozdelenie Nemecka na dve časti a bezpodmienečná kapitulácia zvyškov nemeckej armády bola už len otázkou. Víťazný postup spojeneckých vojsk už celé mesiace nebolo možné zastaviť. Západní spojenci sprevádzaní bombovými útokmi britského a amerického letectva, postupovali zo západu a z juhu cez Rýn a Alpy do Nemecka, a zatiaľ čo vojaci Červenej armády prenikli do Rakúska a zaútočili na Berlín, hlavné mesto nacistickej ríše a sídlo Adolfa Hitlera. 6. marca sa americkým oddielom podarilo útokom obsadiť most na Rýne pri Remagene a tak vytvoriť prvé predmostie na pravom brehu Rýna. V nasledujúcich týždňoch odtiaľ dobyli útvary americkej armády Porúrie. Britské jednotky zatiaľ prenikali do Severonemeckej nížiny a dobyli Brémy a Lübeck. Bombami silne zničený Hamburg vyhlásil 3. mája postupujúci Briti za ,,otvorené mesto“. Francúzski vojaci dobyli koncom apríla mestá Karlsruhe, Stutgard a Ulm. Generál Dwight D. Eisenhower, ktorý medzitým zmenil cieľ útoku západných spojencov v Nemecku, prenechal červenej armáde hlavné mesto Berlín, kde sa Adolf Hitler s posledným zvyškom nacistických pohlavárov zabarikádoval, a preniesol vojenský útok na juh smerom na Lipsko a Linec. Americké jednotky prichádzajúce z Talianska sa v Brenneri stretli so svojimi krajanmi, ktorí bojovali na juhu Nemecka a dobyli Würzburg a Norimberg. Zatiaľ čo na západe sa rozpadá nemecká ,,pevnosť Holandsko“, na východe sa rúca pod tlakom prudkých útokov sovietskej armády nemecký front na Odre. 25. apríla Červená armáda obkľúčila Berlín. Sovietske jednotky už 13. apríla dobyli Viedeň a postupovali na sever smerom na Prahu. V oslobodenom Česko-Slovensku bola utvorená vláda na čele so sociálnym demokratom Zdeňkom Frierlingerom, ktorá proklamovala politiku spolupráce demokratických politických síl s komunistami (Národný front), novú zahraničnopolitickú orientáciu a vnútropolitické premeny, predovšetkým znárodnenie kľúčového priemyslu, bánk a poisťovní a rovnoprávnosť Čechov a Slovákov. Červená armáda začala 16. apríla pod vedením maršala Žukova svoju berlínsku operáciu. Sovietske jednotky postupne izolovali jednotlivé ohniská nemeckého odporu v Berlíne a jeho okolí a napokon ich celkom obkľúčili, v noci z 30. apríla na 1. mája obsadili budovu ríšskeho snemu a 2.