Nemecko 9.11. 1923
Hitlerov nevydarený pokus o prevrat
Vodca NSDAP Adolf Hitler vyhlásil v Mníchove ,,národnúrevolúciu“a podľa príkladu talianskych fašistov plánoval pochod na Berlín. Jeho pokus o puč sa však nevydaril. Bavorská polícia s použitím zbraní rozohnala demonštráciu nacionálnych socialistov v mníchovskej Feldherrnhalle, ktorú viedol Hitler a bývalý generál Erich Ludendorff. Stroskotali aj plány nacionalistických kruhov na zvrhnutie ríšskej vlády pripravované už od septembra. Vládu mali prevziať traja direktori s diktátorskými plnými mocami. Na ich čele mal stáť šéf najvyššieho vojenského velenia generál Hans von Seeckt. Už začiatkom novembra však začali prípravy na prevrat viaznuť. Seeckt vyzval 5. novembra generálneho štátneho komisára Bavorska Gustáva Rittera von Kahra, ktorý pripravoval rozchod s ríšou, aby zastavil všetky chystané akcie. Hitler skrížil Kahrove plány a sám sa pokúsil uskutočniť prevrat. NSDAP bola po neúspechu tejto akcie zrušená a Hitler bol uväznený.

Nemecká ríša 30. 1. 1933
Nacionálny socialisti pri moci
Ríšsky prezident Paul von Hindenburg vymenoval 30. januára Adolfa Hitlera, vodcu NSDAP, za ríšskeho kancelára. Franz von Papen, Hindenburgov dôverník, sa stal vicekancelárom. Spolu tvorili vládu tzv. národnej koncentrácie z členov Nemeckej nacionálnej ľudovej strany a Nacionálnosocialistickej strany.
Hitler, deväť rokov po potlačení puču v Mníchove ( 9. 11. 1923 ), dosiahol svoj cieľ. Nacionálni socialisti stáli na prahu moci a nadšene oslavovali svoje víťazstvo. Joseph Goebels hovoril o historickom obrate v Nemecku. Večer prešlo 15 000 uniformovaných prívržencov Adolfa Hitlera spolu s jednotkami stahlhelmu vo fakľovom sprievode Brandenburskou bránou popri vysvietenej budove ríšskeho kancelára.
V novej vláde stáli proti ôsmim konzervatívnym ministrom traja nacionálni socialisti. Adolf Hitler, ríšsky minister vnútra Wilhelm Frick a minister bez kresla Hermann Göring.
Po uchopení moci nacionálnymi socialistami, ktorým sa v ďalších týždňoch podarilo vyradiť parlament i krajinské vlády a zmeniť sa na samovládny faktor, nasledovala vlna otvoreného teroru, zakotvená zákonom z 28. februára 1933.
V tento deň, krátko po požiari budovy ríšskeho snemu, čo nacisti s mohutnou propagandou kládli za vinu komunistickej strane Nemecka (KPD), ríšsky prezident Hindenburg v záujme obrany,, proti komunistickým aktom násilia, ktoré ohrozujú štát“ a ,,ochrany národa a štátu“ zrušil dôležité základné práva.