Peloponézska vojna je boj medzi gréckymi mestskými štátmi Spartou a Aténami o nadvládu nad celým Gréckom. Svoje ambície začali uplatňovať skôr Atény než Sparta. Vzhľadom na silu svojho loďstva zaujali vedúce postavenie v Délskom spolku, postavili sa na čelo boja za vyhnanie Peržanov z Európy a maloázijského grécka, vystúpili na obranu Grékov v Trákii a Čiernomorí, zmarili posledný pokus Peržanov o ovládnutie Cypru. Vo všetkých týchto bojoch priniesli aj najväčšie obete. Sparta sa týmto bojom proti spoločným nepriateľom Grékov vyhla. Sústredila sa na získavanie a upevňovanie pozícií vnútri Grécka. Zblížila sa a uzavrela spojenectvo s tradičnými nepriateľmi Atén. Podporovala Korint, ktorý trpel aténskou obchodnou konkurenciou, a postupne pretiahla na svoju stranu rad členov Délskeho spolku. Nakoniec z nich vytvorila Peloponézsky spolok. Aténčania sa tomu márne usilovali zabrániť. Pretvorili teda zvyšok Délskeho spolku na Aténsky spolok a sprísnili kontrolu nad jeho členmi. Upevnili v ňom svoje vedenie a preniesli rozhodovanie o spolkových veciach i pokladnicu do Atén. Výsledkom toho bol vznik „aténskej ríše“ (arché). Ale Aténčania sa nevzdávali myšlienky na vzkriesenie gréckej jednoty. R. 446 p. n. l. zvolali do Atén panhellénsky zjazd, ktorého hlavnou úlohou mala byť dohoda o miery a spolupráci medzi Hellénmi. Zjazd sa však pre odpor Sparty nezišiel a rozdelenie Grécka na dva bloky sa potvrdilo. Periklés sa teda pokúsil zabrániť aspoň ich zrážke. Vyslal do Sparty desaťčlenné posolstvo s návrhom na tridsaťročný mier. Sparťania zrátali svoje sily a návrh prijali. Tridsaťročný mier vstúpil do platnosti r. 445 p. n. l., ale trval iba štrnásť rokov. R. 431 p. n. l. vypukla bratovražedná vojna medzi Grékmi, zvaná ako Peloponézska, ktorá trvala 27 rokov. Podľa dejepiscov táto občianska vojna bola jedna z najkrutejších. Príčina peloponézskej vojny: Korint sa zaplietol do vojny s Kerkýrou, ktorá bola aténskym spojencom. Atény poslali na to Kerkýre desať lodí, ktoré korintskú flotilu zahnali. Odvetou za to vyslal Korint niekoľko oddielov vojska do Poteidaie pri Termskom zálive, ktorá bola jeho kolóniou, ale aténskym spojencom. Aténčania ich zahnali. Korint sa preto sťažoval Sparte a žiadal potrestať Atény vojnou. Ku Korintu sa pripojila Megara, ktorej loďstvu zatvorili Atény svoje prístavy, pretože obsadila nejaké neutrálne posvätné územie, nie väčšie ako menšie letisko. K Megare sa pripojila Aigínia.