Český králi dostali v 12. st. dedičný kráľovský titul a stali sa jedným zo siedmich voliteľov rímskeho kráľa. Karol IV (1346 – 1378) bol súčastne nemeckým kráľom, a tak sa Čechy stali centrom veľkej ríše a Praha hlavným mestom cisárstva. České kráľovstvo prežívalo obdobie rozkvetu. Čechy sa stali jedným z centier reformného hnutia. Najvýznamnejším reformátorom bol Ján Hus, ktorého r. 1415 upálili, čo podnietilo vznik husitského hnutia. Husiti ovládli celé Čechy a neboli proti nim úspešné ani križiacke výpravy, ale vnútorné rozbroje napokon hnutie oslabili. Väčšie zmeny nastali až po r. 1526, keď sa na České krajiny stali súčasťou Habsburskej monarchie, po prehratej bitke pri Moháči. Český štát súčasťou habsburskej monarchie



Habsburgovci sa usilovali budovať svoj štát ako absolutistickú monarchiu, čo narážalo na odpor českých miest i českej šľachty. Tento odpor vyvrcholil stavovským povstaním v r.1618. Stavovský odboj bol porazený a po bitke na Bielej Hore (1620) došlo k zmene štátoprávneho postavenia krajín českej koruny, ktoré boli vyhlásené za dedičné kráľovstvo habsburskej dynastie. Postupne však Český štát strácal samostatnosť. Habsburgovci sa usilovali o centralizáciu ríše, ktorá dosiahla najväčší rozsah za Márie Terézie a jej syna Jozefa II. V týchto podmienkach sa v Čechách a na Morave začalo rozvíjať české národné hnutie, ktoré priviedlo k sformovaniu moderného českého národa. V polovici 19. st. hnutie vypracovalo požiadavky na obnovu Českého štátu. Presadzovala sa myšlienka, ktorá žiadala rovnoprávnosť pre slovanské národy, najpočetnejšie v štáte. Porážka v revolúcii v r. 1848 a odmietnutie požiadaviek len na čas utlmilo rozmach českého národného hnutia. Ďalšie české neúspechy aktivizovali české národné hnutie. Usilovalo sa preniesť českú otázku na medzinárodné fórum a zintenzívniť spoluprácu so slovanskými národmi v monarchii, najmä so Slovákmi. Tým vznikli predpoklady pre myšlienku česko – slovenského štátu. Vypuknutie 1. sv. vojny vytvorilo predpoklady na to, aby sa myšlienka mohla premeniť na konkrétny politický program. Postupne sa táto myšlienka presadila doma aj v zahraničí, kde ju presadzovali T. G. Masaryk, M. R. Štefánik a E. Beneš. Porážka Nemecka a Rakúsko – Uhorska v 1. sv. vojne vytvorila predpoklady pre vytvorenie Česko – Slovenska. Česko – Slovenská republika bola vyhlásená 28. 10. 1918 v Prahe. 30. 10. 1918 na zhromaždení v Turčianskom sv. Martine vyhlásili predstavitelia Slovákov pripojenie Slovenska k česko – slovenskému štátu.