Slávny Ramesse II. (Ramzes)

Ramesse II. bol tretím kráľom dynastie Ramessovcov. Vládol v rokoch 1304 až 1236 pred naším letopočtom. Je najvýznamnejším faraónom Novej ríše. Slávu si získal v bitkách, ale aj tým, že dal vystavať nádherné chrámy. Ramesse II. sa zúčastňoval na vojnových ťaženiach svojho starého otca Ramesseho I. i svojho otca Sethiho I. Najznámejšia bitky, ktorú vybojoval, sa odohrala pri Kadeši. Egyptské oddiely neutrpeli porážku len vďaka tomu, že sám Ramesse II. sa statočne postavil zoči-voči Chetitom. Bitka sa skončila nerozhodným výsledkom a dohodou sa nasledujúcich 40 rokov podarilo udržať mier.

Veľký staviteľ : V Núbii, v meste Abú Simbel dal Ramesse II.vybudovať dva veľkolepé skalné chrámy. Menší z nich venoval svojej manželke, kráľovnej Neofretar. Väčší bol zasvätený bohu Amónovi-Réovi a samotnému Ramessemu II. Vchod do chrámu strážia štyri obrovské, vyše 20 metrové sochy sediaceho faraóna. Tak ako všetci faraóni Novej ríše, aj Ramesse II. sa dal pochovať v Údolí kráľov. Jeho hrobku vykradli. Okolo roku 1050 pred naším letopočtom kňazi ukryli jeho múmiu. Archeológovia ju objavili až koncom 19. storočia. Podrobný výskum múmie ukázal, že Ramesse II. bol ryšavý. Zistilo sa takisto, že chodil zhrbený a mal pokazené zuby. Zomrel vo veku 80 rokov.


Posmrtný život

Egypťania verili v posmrtný život. V období Starej ríše bol posmrtný život výsadou faraónov. Postupne však všetci Egypťania mali nádej, že sa po smrti dostanú na druhý svet. Preto bolo treba uchovať telo zosnulého a zabrániť tomu, aby sa premenilo na prach. Museli sa dodržať všetky úkony a obrady, ktoré umožnili človeku vstúpiť do Ozirisovho (boh zosnulých v podsvetí) kráľovstva.

Duša ostala nesmrteľná, len ak sa zachovalo telo. Preto Egypťania svojich mŕtvych mumifikovali. Balzamovači najskôr vybrali vnútornosti (pľúca, pečeň, žalúdok, črevá). Potom telesné pozostatky napustili hydroxidom sodným (NaOH- druh soli, ktorá vysušuje). Po niekoľkých týždňoch zabalili telo do plátenných ovínadiel a uložili do sarkofágu. Zosnulý sa ocitol v ríši mŕtvych. Boh Anubis predviedol mŕtveho pred Ozirisov súd, kde odvážili jeho srdce. Ak bolo ľahšie ako pierko, znamenalo to, že zosnulý mal dobrú dušu, a mohol teda vstúpiť na trstinové polia, kde našiel pokoj a šťastie. Z hrobky niekedy vyletela duša malého vtáčika- ba, aby navštívila pozemský svet, svoj dom, záhradu.


Rodinný život

V každom dome bývala veľká rodina, ktorú tvorili starí rodičia, strýcovia, bratranci... Bývalo tam aj veľa detí, no mnohé umierali v útlom veku. Egypťania pokladali za dôležité mať veľa detí.


Postavenie dieťaťa

Narodenie potomka bola radostná udalosť. Ak sa však narodilo telesne či duševne postihnuté dieťa, rodičia ho odvrhli:boli presvedčení, že ho stihla kliatba bohov. Výchovu mala na starosti matka. No deti museli veľmi skoro pomáhať pri prácach na poliach alebo v remeselníckych dielňach. Deti z bohatých rodín vo veku 5-6 rokov začali chodiť do paláca alebo do chrámu, kde sa učili písať, čítať a počítať. Po rokoch sa z nich stali pisári, stavitelia alebo sudcovia. Rodina nepozostávala len z rodičov a detí. Patrili do nej aj slobodní príbuzní, vdovy či chorí. Každý pomohol v dome, ako vedel.


Bývanie 

V hlinených domoch bolo len málo nábytku: taburetky, stoly, postele, truhlice. Obydlia mali rovnú strechu, ktorá slúžila ako terasa. Bolo to najobľúbenejšie miesto obyvateľov domu. Večer sa tu všetci zišli, aby vychutnávali svieži vzduch a krásu hviezdnej oblohy. Bohatší Egypťania mali záhrady a múry ich príbytkov zdobili kresby, na ktorých najčastejšie boli kvetinové motívy.