V celej histórii ľudstva je egyptská civilizácia jednou z tých, ktoré mali najdlhšie trvanie. Počas troch tisícročí sa tu vystriedalo približne tridsať dynastií, ktoré riadili krajinu, a vládlo tu vyše dvesto panovníkov a faraónov.


Od kráľa Meniho po Kleopatru

Prvý faraón, Meni, vládol okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Do jedného štátneho útvaru zjednotil Horný Egypt na juhu a Dolný Egypt na severe. Všetci panovníci, ktorí vládli po ňom, nosili dvojfarebnú korunu (biela farba symbolizovala Horný Egypt, červená Dolný Egypt) na znak zjednotenia dvoch kráľovstiev. Kleopatra bola poslednou egyptskou panovníčkou. V prvom storočí pred naším letopočtom ovládli Egypt Rimania.

Tri veľké epochy

Historici delia toto dlhé obdobie nasledujúcim spôsobom:

Stará ríša - v období Starej ríše sa stavali monumentálne pyramídy. Hlavným mestom bol Mennofer (Memfis).
Stredná ríša - bolo to obdobie vojnových ťažení a výbojov. Egypťania ovládli Núbiu. Hlavným mestom Strednej ríše sa stal Wéset (Téby).
Nová ríša - obdobie Novej ríše bolo obdobím rozkvetu. Nikdy predtým nebolo egyptské územie také rozľahlé a ani obchod nikdy tak neprekvital. Faraóni dávali stavať nádherné chrámy (Karnak, Luxor, Abú Simbel). V tomto období vládla kráľovná Hatšepsovet (ako jediná žena sa zmocnila trónu), Tutanchamón, Ramesse II. Potom sa začalo dlhé obdobie úpadku. Oslabenie kráľovskej moci a vpády nepriateľov viedli k vážnym nepokojom.

Rieka Níl a púšť

Brehy Nílu vyzerajú ako dlhá oáza, ktorá sa tiahne egyptskou púšťou. Uprostred vyprahnutej krajiny, kde nič nerastie, je odrazu zelenajúce sa údolie. Egyptská civilizácia sa rozvíjala pozdĺž brehov Nílu. Tu sa usádzali ľudia, vyrastali mestá, chrámy, tu sa sústreďoval celý ekonomický život krajiny.

Životodarné záplavy

Níl bol pre Egypťanov požehnaním. Uctievali ho ako božstvo. Záplavy prinášali vlahu a naplaveniny, také potrebné na pestovanie plodín. Keďže rieka zaplavovala len územie v blízkosti svojho toku, roľníci kopali zavlažovacie kanály, aby priviedli vodu na svoje polia. Aby mali dostatok vlahy aj v období sucha, budovali zásobárne na vodu. Púšť bola akoby ochrannou hradbou pred nepriateľom. Takisto bola aj zdrojom drahých kameňov a kovov.


Bohovia

Egypťania uznávali množstvo bohov- vyše sto. Títo bohovia stvorili svet a od samého začiatku vládli Egyptu. Egypťania mali v úcte svojich bohov a dennodenne im preukazovali pocty. V skutočnosti len niekoľko bohov uznávali v celej krajine: bol to Amón-Ré, najvyšší boh, Hathór, bohyňa radosti, hudby a tanca, či Bés, boh veselosti. Každý kraj, každé mesto, každá dedina mala svojich vlastných bohov, ktorých ľudia uctievali. Niektorí bohovia stelesňovali posvätné zvieratá: býka Apisa či hada Apopis. Iní sa stotožňovali s prírodnými prvkami: Ré predstavoval Slnko, Géb Zem, Nút oblohu. No väčšina bohov mala ľudskú podobu, len mali hlavu zvieraťa alebo namiesto hlavy nejaký symbol. Bohovia boli na počiatku stvorenia a organizácie sveta. Boli zodpovední za deň a noc, za záplavy na Níle... Bohovia takisto ochraňovali ľudí v každej chvíli ich života.


Faraón

Faraón bol zvrchovaným panovníkom celého Egypta: bol zároveň bohom aj kráľom. Bol vodcom i ochrancom svojho ľudu, najvyšším náboženským, vojenským i politickým činiteľom. Faraón mal v spoločnosti celkom výnimočné postavenie. Egypťania totiž verili, že je synom boha Slnka Réa. Bohovia ho poverili, aby vládol na Zemi a preto im bol rovný. Svojou božskou i pozemskou mocou mal faraón ochraňovať Egypťanov pred všetkými nebezpečenstvami: pred nepriateľskými vpádmi, pred obdobiami sucha, pred hladomorom... Rozhodoval o poriadku a spravodlivosti. Rozhodoval sám, no vládnuť mu pomáhali úradníci. Keď Egypťania videli alebo sa stretli s panovníkom, hodili sa na kolená a pobozkali zem: preukazovali tým svoj strach, svoju pokoru i rešpekt pred tým, kto riadil ich životy a od koho očakávali len dobré a správne skutky.