Táto téma ma zaujala a vybral som si ju preto, lebo som sa chcel viac dozvedieť a lepšie oboznámiť s kultúrou a umením v starovekom Ríme.

Rímske umenie je záverečnou vývojovou fázou antického umenia. Rimania zdobili svoje vily mozaikovými podlahami, vynikajúcimi nástennými freskami zobrazujúcimi rituály, mýty, krajinky, zátišia a vyobrazenia každodenných činností. Používali techniku vzdušnej perspektívy, pri ktorej farby a siluety vzdialených objektov sú zmiernené a rozostrené pre dosiahnutie priestorového efektu. Rímski umelci vytvorili ilúziu reality. V meste Pompeje, zničenom výbuchom Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu a vykopanom až v súčasnosti, boli nájdené pozostatky sekulárnych i náboženských malieb. Rimania chápali umenie ako príjemný doplnok života na oslavu moci Ríma. Architektúru prevzali od Etruskov a obohatili ju poznatkami z Grécka. Základné architektonické prvky boli: stena, oblúk, klenba. Rimania stavali a budovali stavby z kameňa a tehál, ktoré spájali maltou. Stĺp mal dekoratívnu funkciu. Typickým slohovým prvkom bola rímska kompozícia (spojenie korintskej hlavice s iónskymi oblúkmi). Rimania stavali chrámy, baziliky (súdne siene, trhoviská), termy (verejné kúpele), divadlá, amfiteátre (poschodové stavby, polkruhovité a obdĺžnikové hľadisko), stavali ich ako koloseá (Koloseum v Ríme), víťazné stĺpy a oblúky, obytné domy, paláce a vily. Rimania v sochárstve nadväzovali na grécke tradície. V obľube mali hlavne portrétne umenie známych osobností a vyhotovovanie pomníkov. Napr. jazdecká socha Marka Aurélia. Rímske maliarstvo úzko súvisí s architektúrou. Maliari svoje myšlienky premieňali na fresky a nástenne obrazy. Rimania vedeli vyrábať nábytok, vedeli spracovávať kov (vzácne nádoby, tepané vázy zo zlata a striebra,...). Ako prví vyrábali sklo fúkaním. Rímsky národný odev je tóga, domáci spodný odev je tunika a menšia ľahšia tóga je palla.