Zvlášť cenným stĺpom bol obelisk. Spravidla ho tvoril jediný blok kameňa. Obelisky merali 20-30 metrov a mali čestné miesto v chráme alebo pred chrámom. Zdobili ich nápisy a reliéfy s námetom víťazných bojov. Pôdorys palácov a chrámov je rôzny. V Mezopotámii pripomína labyrint okolo hlavného nádvoria, východné kultúry riadi budhistická číselná symbolika a kult rozmiestnenia božstiev v nebi, Egypťania majú stavby symetrické na os posvätnej cesty so sfingami, obeliskami, ktorá prechádza cez mohutné pylóny k stĺpovým nádvoriam zaradeným za sebou. Staroveké kultúry podriadili umelecké prejavy zložitému polyteistickému náboženstvu. Nazov: Praveká a staroveká architektúra
Autor:
Oblast: 5
--------------------

Okolo 8.tisícročia, v období zásadného hospodárskeho obratu, keď vzniká hospodárstvo založené väčšmi na využívaní vegetácie než na love zvierat, začína sa rozvíjať výroba, človek sa z lovca mení na pastiera a roľníka. Súčasne vzniká nové umenie na nových základoch. Symbolom nového roľníckeho hospodárstva sa stáva keramika. Podnecuje tvorbu ozdobných prvkov, ktoré sa už neinšpirujú zvieracou ríšou, ale námetmi z abstraktného sveta čiar a plôch, ktoré mali neraz symbolický význam. Na konci 3.a v 2.tisícročí sa uskutočnila ,, výmena“ materiálov. Kameň, najmä pazúrik, sa používal už len na bežné účely. Vládnuca trieda si osvojila nové materiály, meď, potom bronz a neskôr aj železo. Sociálna revolúcia, ktorú vyvolalo používanie kovov, sa prejavila prísnou hierarchizáciou spoločnosti, čo sa muselo odraziť vo svete živých i mŕtvych. Tým sa vysvetľuje ,, megalitizmus“, vznik mohutných stavieb zo vztýčených, nahromadených a zoskupených balvanov, ktoré vytvárajú záhadné aleje v Carnacu, slnečný chrám v Stonehange, alebo množstvo monumentálnych náhrobkov, ako sú dolmeny, mohutné krypty, navety, talayoty na Baleároch, nuragy na Sardínii. To všetko sú doklady nového druhu umenia – architektúry.
V praveku neandertálci pochovávali svojich zosnulých do jamy, ako napríklad v La Chapelle - aux - Saints. Chránili ich stokilovou vápencovou platňou ( La Ferrassie) alebo mohylou navŕšenou u kamienkov pod jaskyňou. Sú cenným dokladom o náboženských predstavách a zároveň sú predzvesťou pohrebných obradov a stavieb posledných tisícročí praveku a prvých dejín: veľkých náhrobkov, mohýl, megalitických stavieb.