Stavebným materiálom bol kameň opracovaný do presných geometrických tvarov – s výnimkou tzv. kyklopského muriva, ktoré obdivuhodne rešpektuje rôzne tvary balvanov. Klenba – tu bola prvýkrát postavená klenba, no najtypickejšie stavby staroveku majú pyramidálny tvar, ktorý dokáže povzniesť svätyňu alebo magický ihlan egyptského slnečného boha čo najvyššie k nebu. Zároveň dobre chráni hrobku a vzácne relikvie v tajomných útrobách.
Chrám a palác – chrámy a paláce sú veľkolepé stavby rozlohou a prepychom. Princíp architektúry je pravouhlý. Okrem pevného muriva, pripomínajúceho hradby, sú základným prvkom stĺpy a trámovie, tzv. architráv. Množstvo stĺpov vyjadrovalo moc a bohatstvo, preto sa kládol v dávnych dobách veľký dôraz na ich výzdobu. Zvlášť cenným stĺpom bol obelisk. Spravidla ho tvoril jediný blok kameňa. Obelisky merali 20-30 metrov a mali čestné miesto v chráme alebo pred chrámom. Zdobili ich nápisy a reliéfy s námetom víťazných bojov. Pôdorys palácov a chrámov je rôzny. V Mezopotámii pripomína labyrint okolo hlavného nádvoria, východné kultúry riadi budhistická číselná symbolika a kult rozmiestnenia božstiev v nebi, Egypťania majú stavby symetrické na os posvätnej cesty so sfingami, obeliskami, ktorá prechádza cez mohutné pylóny k stĺpovým nádvoriam zaradeným za sebou. Staroveké kultúry podriadili umelecké prejavy zložitému polyteistickému náboženstvu.