Nemeckému manželskému páru, ktorý v septembri 1991 trávil dovolenku v talianskych Alpách, sa podaril unikátny objav. Šlo o skúsených vysokohorských turistov, ktorí sa pohybovali aj po zriedkavo navštevovaných trasách. Keď sa po dosiahnutí vrcholu Finailspitze vracali do horskej chaty, narazili na vrchnú polovicu mŕtveho mužského tela vyčnievajúcu z ľadu. Vtedy ešte netušili, že telo tam spočíva už najmenej 5000 rokov.

Telo podrobne preskúmali talianski odborníci v Miláne, kde dôkladným testovaním DNA dokázali, že Ötzi bol priamym predkom dnešných ľudí žijúcich v Taliansku. Pomocou nájdených organických zvyškov, medených predmetov a rôznych pazúrikových nástrojov sa podarilo chladom mumifikovanú mŕtvolu celkom presne datovať. Pri tele sa dokonca našiel aj luk a tulec s 12 šípmi a kresadlo na založenie ohňa.

Múmia dospelého, asi 40-ročného tmavovlasého muža vysoká 160 cm dostala prezývku Ötzi, ktorá je odvodená od názvu miesta nálezu (nem. Ötzaler Alpen; tal. Alpi Venoste; slov. Ötzalské Alpy – kryštalické pohorie na pomedzí Rakúska a Talianska).

Ľadový muž Ötzi mal na chrbte a na kolenách tetovanie, bol oblečený v koženom odeve s kapucňou, na nohách mal kožené čižmy vystlané slamou a taktiež v koženom vrecku mal uhlíky, pravdepodobne teplé, aby nezamrzol.

Sú známe dve verzie jeho smrti:

Po prvé sa vedci domnievajú, že ho prenasledoval jeho nepriateľ a na úpätí hory došlo k súboju, v ktorom Ötzi utrpel veľmi ťažké zranenia (mal zlomené rameno a utrpel niekoľko poranení hlavy).

Druhá verzia je, že Ötzi nemohol od vyčerpania pokračovať v dlhom a namáhavom prechode horským priesmykom zo strany talianskej na stranu rakúsku a zomrel v snehovej víchrici, keď si chcel odpočinúť.

Tento ojedinelý a unikátny objav má pre vedu o spoločnosti obrovskú cenu, lebo dokazuje, že priestor strednej Európy bol už pred 5000 rokmi osídlený kultúrnou civilizáciou.